Eusébio

Legendárny tréner Benfiky Bela Guttman vraj o ňom prvýkrát počul na skutočne paradoxnom mieste. „Sedel som u holiča salóne v Lisabone. Majiteľ s jedným pánom rozoberali futbal a spomínali vraj neskutočný talent, ktorý hrá v Mozambiku,“ spomínal neskôr známy svetobežník. Dodajme: Mozambik mal vtedy štatút zámorskej provincie Portugalska, kontakty medzi ním a Lisabonom boli práve preto živé, v africkej kolónii žilo 15000 Portugalcov. O dva dni sa Guttman stretol s trénerom a členmi výpravy FC Sao Paolo. Brazílčania sa cez Portugalsko vracali zo svojho turné po Mozambiku a všetci hovorili o neskutočnom futbalovom skvoste, o Eusébiovi. Opisovali ho ako neskutočného rýchleho (stovku behal pod 11 sekúnd) dribléra, ktorý cez nich kľučkoval ako pomedzi školákov, rozdávali fantastické prihrávky a ešte aj pálil nechytateľné strely do všetkých kútov brány. „Niečo také sme nevideli, akoby sme v Afrike stretli Pelého alebo Vavu,“ hovorili Brazílčania a prevracali očami, akoby stále neverili, že niekto si takto dovoľoval voči ním!

Až sa raz bude udeľovať cena za najnaivnejší skauting v histórii, FC Sao Paulo bude vážnym kandidátom. Pretože prísť a zreferovať niekomu o to, že sme práve videli jedného z najlepších hráčov histórie a nepohnúť ani prstom pre to, aby sme ho sami získali, to je už na zamyslenie. Zato Bela Guttman už ma budúcu hviezdu svetového futbalu o týždeň podchytenú aj zmluvne. Nebolo to jednoduché, pretože v zhruba v rovnakom čase sa po Eusébiovi rozbehli aj rivali zo Sportingu Lisabon. Tí tiež zaváhali, mohli si ho podchytiť aj skôr, pretože v Mozambiku hrával za Sporting Lourenco Marques (za miestneho rivala Desportivo zas hrával slávny Mario Coluna), ktorý bol v spojení so slávnejším lisabonským menovcom. Zástupcovia Benfiky vtedy 18-ročného Eusébia doslova uniesli, v jednej vile v Lagose v provincii Algarve potom argumentovali a argumentovali, až ho presvedčili. „Ja som nikdy neoľutoval, a ani Benfika,“ spomínal. Pred štadiónom Da Luz v Lisabone, tam, kde je Benfica doma, stojí ako dôkaz už pár rokov jeho bronzová socha. Nie náhodou. Eusébio sa stal najjagavejším diamantom v jej bohatej histórii. Dokonca perlou. Podľa farby pokožky čiernou. Tak si ho bude navždy pamätať futbalový svet. Čierna perla z Mozambiku. Hoci, v istom čase bol populárnejší ako Čierny panter.

Benfike sa zasľúbil na 15 rokov (1961 až 1975), počas ktorých sa stalo toto mužstvo európskou veličinou. Povedzme si na rovinu, že Eusébio bol hráčom svetovej veľkosti aj bez Benfiky. Ale Benfica bez neho by sa na piedestál najlepších nedostala. „S ním sme mohli vyhrávať v Európe, bez neho sme mohli vyhrať ligu,“ tvrdil krídelník Benfiky Simoes. Akoby na potvrdenie – bol to práve tento klub, ktorý vo finále EPM v roku 1962 uštedril prvý knokaut dovtedy nezdolateľnému Realu Madrid, päťnásobnému víťazovi súťaže. Po stretnutí sa novinári na neho vrhli, chceli počuť niečo veľkolepé, vznešené, pre danú chvíľu patetické. Bol stručný a aj v jeho štylizácii emócií zo zápasu bola vyslovená skromnosť. „Hrať proti môjmu idolu, fantastickému Di Stefanovi, a dosiahnuť víťazstvo, no ta sa nezabúda,“ povedal vtedy.

Alex Stepney, brankár víťaznému Manchestru United vo finále Európskeho pohára majstrov 1968 proti Benfike, zas teraz pre Daily Mirror povedal, že nikdy nezabudne na jeho gesto z konca zápasu. „Nebezpečne vystrelil poriadne štipľavú loptu a ja som ju, ani neviem ako, chytil. Ešte predtým než sa otočil a bežal späť, mi s rešpektom zatlieskal. Bolo to gesto vhodné veľkého človeka a pre mňa celé roky znamená viac ako tá trofej, o ktorú sme hrali.“

Počas jeho éry Benfika dominovala v Portugalsku. Z jeho pätnástich sezón len v dvoch (1961/62 a 1969/70 – tituly pre Sporting) nezískala titul. V siedmich ligových ročníkoch sa mohol hrdiť tým, že je najlepším kanonierom súťaže. V dvoch ročníkoch získal prestížnu Zlatú kopačku pre najlepšieho európskeho strelca a raz sa stal držiteľom Zlatej lopty. Celkovo odohral 907 oficiálnych zápasov, dal v nich 1139 gólov, no a to sú čísla hodné aj Pelého. Z toho za Benfiku odohral 907 oficiálnych zápasov, dal v nich 669 gólov. V európskych pohároch si pripísal na konto 47 gólov, až v posledných rokoch ho predbiehajú novodobí bombardéri typu Messiho, Cristiana Ronaldo, Raula či Van Nistelrooya, ktorým však Európa ponúka v jednom ročníku omnoho viac zápasov, ako mal on k dispozícii. V reprezentácii Portugalska odohral 64 zápasov, dal v nich 41 gólov, čo je číslo, ktoré už nedávno prekonali Pauleta a Cristiano Ronaldo. Nezabudnuteľné boli najmä štyri presné zásahy v zápase proti KĽDR na MS 1966 v Anglicku. Ázijčania boli prekvapením šampionátu, v skupine D dokázali eliminovať silné Taliansko (1:0) a aj proti Portugalcom, ktorí v skupine zdolali mimoriadne silnú Brazíliu i Maďarsko po rovnakom výsledku 3:1, si počínali výborne. Vyhrávali už v 24. minúte 3:0, vďaka nemu prehrali 3:5. Štyri góly dal, na piaty Augustovi nabil… „Neznámi futbalisti z Ďalekého východu otriasli svetom. V okamihu svojej vychádzajúcej slávy však zabudli na jedno – ako ustrážiť futbalistu z ohňom v srdci. Zabudli na Eusébia,“ napísal vtedy Sunday Express. Angličanov jeho výkony na šampionáte nadchli a ešte v tom istom roku sa vo voskovom múzeu Madame Tussaudovej objavila jeho socha! Samotný Eusébio, ktorý sa na MS 1966 stal s deväťgólovou bilanciou najlepším strelcom šampionátu a po víťazstve nad ZSSR (2:1) prispel k historickému bronzu Portugalska, si však nesporne pamätal cení iný zásah. „Bol to gól v Bratislave proti Československu v kvalifikácii, vďaka nemu sme vlastne postúpili do Anglicka,“ zaspomínal si muž, ktorý s najpopulárnejším športom skončil v roku 1978, vo veku 36 rokov. Skončiť musel pre zranenie kolena, ktoré ho trápilo od roku 1974. Až v posledných dvoch rokoch – po páde diktátora Salazara v roku 1975, ktorý mu údajne zakázal ponuky z Talianska či Španielska – sa vydal na ponuky do zahraničia. Viac menej z finančných dôvodov vystriedal niekoľko klubov v Severnej Amerike, zdravotné problémy však už mal veľké. Dlhé roky potom pôsobil v rôznych funkciách v Benfike.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova