Filippo Inzaghi

Chcel sa podobať na svoje idoly, ktorými boli Marco van Basten a Paolo Rossi. V kádri A-mužstva Piacenzy figuroval od roku 1991, prvé skúsenosti získal na hosťovaniach. V AlbinoLeffe v ročníku 1992/93 dosiahol v 21 zápasoch 31 presných zásahov, v Hellase Verone potreboval na 13 gólov 36 vystúpení. V sezóne 1994/95 patril do základnej zostavy Piacenzy, prezentoval sa 15-gólovým nástrelom. V Parme získal prvé skúsenosti s pohárovou Európou, no nestrieľal góly a tak sa vedenie klubu rozhodlo angažovať iných útočníkov, naopak, pôsobenie v Atalante Bergamo mu vyšlo na výbornú, v 33 zápasoch zaznamenal 24 gólov. S Juventusom Turín sa prvýkrát tešil z majstrovského titulu, v ročníku 1997/98. V najvyššej talianskej súťaži sa jeho meno v streleckej listine objavilo 57-krát, absolvoval 120 vystúpení, ešte viac mu sedela pohárová Európa, kde v 34 dueloch 27-krát skóroval. Patril medzi inteligentných hráčov, vynikal správnym výberom miesta na ihrisku. Obdivuhodné bolo jeho zrýchlenie, ktoré platilo na obrancov súpera. Mal nos na góly. K jeho najväčším obdivovateľom patril Alex Ferguson.

Nezabudnuteľným sa stal vďaka pôsobeniu v AC Miláno. Dres menil aj z dôvodu, že v Turíne hrával na pozícii zakončovateľa aj David Trezeguet, čo znamenalo psychický tlak. V Miláne sa o jeho mieste v základnej jedenástke vôbec nepochybovalo, spolu s Paolom Maldinim a Alessandrom Nestom tvorili hviezdnu os tímu. Najlepšie časy zažil pri spolupráci s Andrejom Ševčenkom v prvej línii. V ideálnej forme absolvoval víťazný ročník Ligy majstrov 2002/03, triumf v súťaži podporil dvanástimi gólmi. Zaskvel sa aj pri prvenstve v Lige majstrov 2006/07, bol najlepším hráčom finálového stretnutia s Liverpoolom, pri víťazstve 2:1 bol jediným strelcom svojho tímu. V Miláne mal v lige bilanciu 202 zápasov a 73 gólov, v európskych pohároch dosiahol 41 gólov, odohral 74 zápasov. V ročníkoch 2003/04 a 2010/11 oslavoval majstrovský titul.

Góly súkal jedna radosť aj v talianskom národnom tíme. Jeho veľké chvíle prišli v roku 2006, na svetovom šampionáte. V Nemecku Taliani zúročili kvalitu Serie A, ktorá vtedy bola najlepšou ligovou súťažou. Na MS sa prezentovali ako tím, ktorý má na každý post dvoch vyrovnaných hráčov. Vo vyvrcholení turnaja im potom nechýbali sily. Rodák z Piacenzy figuruje na šiestom mieste v rebríčku kanonierov Talianska, dosiahol 25 gólov, potreboval na to 57 štartov. S dvadsaťjednotkou vyhral ME 2004. Prvýkrát reprezentoval 8. júna 1997, lúčil sa 8. septembra 2007 pri bezgólovej remíze s Francúzskom v Miláne.

Trénerskú kariéru rozbiehal v AC Miláno, pred ročníkom 2012/13 prebral výber do 19 rokov. Deviateho júna 2014 nahradil na lavičke A-mužstva bývalého spoluhráča Clarenca Seedorfa. Zaznamenal 14 víťazstiev, 13 remíz a 13 prehier, hoci mnohí ho uznávali za herný štýl, ktorý mužstvo produkovalo, 4. júna 2015 Adriano Galliani oznámil, že šancu dostane iný tréner. V lete 2016 prebral ambicióznu treťoligovú Veneziu, s cieľom vrátiť tím na bývalé pozície. Splnil očakávania, v premiérovej sezóne na novom pôsobisku doviedol mužstvo do druhej najvyššej súťaže, o najvyššie méty bojoval aj v nej.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova