Šesť rokov nemala anglická Premier League iného víťaza ako Manchester United alebo FC Chelsea. Oba kluby si rozdelili tituly rovným dielom, dokonca sa striedali aj na pozíciách vicemajstra. Iba v roku 2008/09 sa na druhé miesto predral Liverpool a v sezóne 2004/05 Arsenal. Aj tentoraz sa v súvislosti so ziskom titulu najviac spomína obhajca z Londýna a vicemajster z Manchestru. Už minulá sezóna však naznačila, že priamo v týchto mestách im vyrástli zdatní konkurenti… Za suverénnou dvojicou a tretím Arsenalom totiž skončili Tottenham Hotspur a Manchester City. Teraz sa očakáva, že aspoň jeden z nich by sa mohol umiestniť v prvej trojke. Bol by to určite zaujímavý prielom, keďže v poslednej dekáde sa medzi najlepšiu štvorku (ManU, Chelsea, Arsenal, Liverpool) pretlačil iba Newcastle – v sezóne 2002/03. Najmä v prípade menšieho manchesterského klubu, ktorý na akúkoľvek trofej čaká už 34 rokov, je to však obohratá pesnička, ktorú sme počúvali už pred rokom či dokonca dvoma. Faktom však zostáva, že finančné možnosti dubajských šejkov sú takmer nevyčerpateľné. Veď City v lete získali Y. Toureho, Silvu, Kolarova, J. Boatenga. Podľa talianskeho denníka Gazzetta dello Sport sa City už dohodli s Interom Miláno na prestupovej čiastke za Balotelliho (28 miliónov eur). Útočník sa mal včera podrobiť lekárskym testom a najneskôr dnes podpísať päťročný kontrakt na 3,5 milióna eur. V najbližších dňoch by sa mal sfinalizovať príchod aj Jamesa Milnera. Tieto transfery majú dohromady hodnotu vyše 140 miliónov eur! Podľa najnovších správ chcú City zaplatiť neuveriteľných 96 miliónov libier za Zlatana Ibrahimoviča, pričom švédskemu zakončovateľovi ponúkajú týždňový plat neuveriteľných 500-tisíc libier! Lenže minulé sezóny jednoznačne ukázali, že mužstvo plné hviezd nie je jednoduché zladiť tak, aby pravidelne víťazilo. Zverenci Roberta Manciniho dokázali zdolať hocikoho, no chýbala im vyrovnanosť výkonov. Preto na majstrovskú Chelseu stratili až 19 bodov… O koľko tento rozdiel skresajú v 19. ročníku Premier League?

Najvyššia turecká súťaž sa začne dnes štyrmi zápasmi, v tejto sezóne si ju vyskúša až osem slovenských hráčov, z toho štyria budú obliekať jeden dres, klubu MKE Ankaragucu. O jarnej časti minulého ročníka v ňom pôsobia Sapara a Vittek, v letnom prestupovom termíne k nim pribudli aj brankár Senecký a Šesták z Bochumu. „Pre mňa je Turecko veľkou motiváciou. V tejto krajine som ligu ešte nehral. Verím, že nájdem správnu motiváciu a budem svojimi výkonmi pútať pozornosť. V Ankaragucu je fantastické tréningové centrum, ešte nikdy v živote som nevidel také skvelé vybavenie, ani v Nemecku. Nemyslím si, že si budeme s Vittekom navzájom konkurovať. Verím, že medzi nami bude dobrá spolupráca Ja som úplne iný typ útočníka ako on, môžeme sa navzájom dopĺňať,“ povedal 27-ročný Šesták. Medzi favoritov na titul patrí tradične istanbulský trojlístok Galatasaray, Fenerbahce, Besiktas. Ankaragucu so slovenskou kolóniou začína nový ročník domácim zápasom s Trabzonsporom.

Dvadsaťšesťročný stredopoliar Lučenca Andrej Kamendy pochádza z Hlohovca. Futbalovo vyrástol v Trenčíne. Ako žiak sa radoval z postupu do ligy, ako mladší a starší dorastenec so spoluhráčmi Škrtelom, Hološkom či Ivanom z titulu majstra Slovenska. Po maturite na športovom gymnáziu odišiel do Slavie Praha, kde si v treťom zápase zlomil nohu. Po prestupe do Interu odohral v najvyššej súťaži len dva zápasy. Privítal hosťovanie v Lučenci, ktoré sa časom zmenilo na prestup. V uplynulých štyroch kolách kandidoval po každom stretnutí do zostavy kola. V stretnutí druhého s prvým sa diváci majú na čo tešiť. Ako ste sa pripravovali na stretnutie s materským klubom? „Minulú sobotu, cestou do Bratislavy na zápas s Petržalkou, sme videli hrať Trenčín s Púchovom. Vieme, do čoho ideme a čo je v našich silách. Musíme byť trpezliví, nemôžeme hrať hurásystém, lebo Trenčín má fakt šikovných, mladých hráčov, silných s loptou. Pokúsime sa zobrať im nejaký bod, tak ako sa nám to podarilo v predchádzajúcom ročníku víťazstvom a dvoma remízami.“ Aké poučenie ste si zobrali z prehry na ihrisku Petržalky? „Musíme hrať deväťdesiat minút a vyvarovať sa hluchých miest. Chalani z Petržalky nám ukázali, že zápas sa dá zlomiť obrovskou vôľou a doslova nám dotlačili obidva góly. Ten zápas sme veľmi chceli vyhrať, aj preto, aby sme hrali s Trenčínom o prvé miesto. To, že ešte nedostal gól a nestratil bod, zvyšuje našu motiváciu. Je najvyšší čas Trenčín pribrzdiť, pretože pre súťaže by nebolo dobré, keby príliš odskočil.“ Post ľavého stredopoliara ste vymenili za podhrotového útočníka. Ako ste si zvykli na zmenu? „Mužstvo sa dopĺňalo na poslednú chvíľu a tréner ma posunul do stredu zálohy. Počas pôsobenia v Trenčíne som tam hrával, takže som nešiel do niečoho nového. Mám väčšiu voľnosť smerom dopredu a zmena mi pomohla.“ Čím je pre vás futbal? „Od malička bol pre mňa všetkým, ale teraz som zistil, že prvoradé je zdravie. Život bez futbalu si však neviem predstaviť a preto sa mu snažím odovzdať čo najviac, lebo som presvedčený, že mi to vráti. V prvom rade podávať dobré výkony v Lučenci. Len keď budeme hrať o špicu, budeme zaujímaví pre ľudí, ktorí nám chodia fandiť. Záleží na každom z nás, ako sa s tým vysporiada. Chcel by som ísť za lepšími podmienkami, niekam vyššie, lenže nie za každú cenu.“ Čo vás už štvrtú sezónu drží v Lučenci? „Sám som nečakal, že sa tu tak dlho zdržím… Našiel som si tu priateľku, aj ona zavážila.“

Do tretice to vyšlo. Ľavý obranca MŠK Žilina Lukáš Tesák, ktorý v minulej sezóne hosťoval na jeseň v Senici a na jar v Prešove, sa dočkal zahraničného angažmánu. Najprv 25-ročný obranca neuspel na skúške v Sturme Graz a potom začiatkom augusta sa mu nepodarilo prebojovať sa do kádra Polonie Bytom, v ktorom hrá šesť Slovákov. Na Ukrajine však zaujal. S klubom Zarja Lugansk sa dohodol na dvojročnom kontrakte. Ukrajinská liga už má za sebou päť kôl a v 16-člennej súťaži patrí Zarji 9. miesto s 5 bodmi. Premiéru v červeno-čiernom drese by mal Lukáš zažiť už teraz v piatok, keď Lugansk privítalo doma Ličevec Mariopoľ.

Futbalisti Prešova po zlom štarte do sezóny – keď štyrikrát prehrali, pričom ešte neskórovali – intenzívne zbroja. Na sobotňajší duel proti Dubnici angažovali do svojich radov dvoch skúsených hráčov. Prvým je stredopoliar Pavol Baláž, ktorý sa po troch rokoch vracia do Corgoň ligy. „Mal som možnosť zostať v Poľsku, črtalo sa Česko i Maďarsko, čakalo sa na Grécko i Turecko. Tieto možnosti padli. Od začiatku súťaže som bol v kontakte s funkcionármi Prešova, s ktorými som aj podpísal dvojročnú zmluvu,“ povedal odchovanec Tovarníkov a bývalý hráč Topoľčian, Interu a Dubnice. Dva a pol roka strávil v Ruchu Chorzow a jar odohral v druholigovom LKS Lodž. „Teším sa na návrat na slovenské trávniky. Mám fyzické resty, ale intenzívne pracuje s kondičným trénerom a zakrátko bude v pohode.“ Najnovšie pribudol do kádra Tatrana aj útočník Roland Števko. Ten prichádza zo Senice na polročné hosťovanie s následnou opciou na prípadný prestup.

Juventus Turín potvrdil, že prestup Christiana Poulsena do FC Liverpool je uzavretou vecou. Nový zamestnávateľ dánskeho stredopoliara zaplatí Turínčanom 5,5 milióna eur a ďalších 1,2 milióna v prípade, ak hráč splní nezverejnené výkonnostné kritériá. Tridsaťročný Poulsen pôsobil v Schalke, v FC Sevilla, futbalistom Juventusu bol od roku 2008. S vedením FC Liverpool sa dohodol na trojročnej zmluve.

Macedónci, naši prví súperi v kvalifikácii ME 2012 (3. septembra v Bratislave), krútili nad remízou 1:1 na Malte nosom. „Čakali sme víťazstvo,“ tvrdí reprezentačný tréner Jonuz. „Zápas sme mohli rozhodnúť vo svoj prospech už v prvom polčase, no nepremenili sme viacero výborných príležitostí. Čo je však ešte horšie, na začiatku druhého polčasu sme si vybrali najslabšiu 20-minútovku za posledný rok a po chybe v obrane sme inkasovali. Hnevá ma, že hráči nie sú dostatočne pripravení na to, čo ich v kvalifikácii čaká, aj keď pripúšťam, že svoj vplyv na to mohlo mať aj veľké teplo. Ani Pandev nehral v takej forme, ako na turné v USA. Nemáme veľa času na experimentovanie, súboj so Slovenskom sa blíži, 18. augusta zverejním nomináciu,. Dvaja či traja hráči zo zápasu vo Valette však v nej nebudú.“ Zaujímavé je, že aj keď je povolených len šesť striedaní, Jonuz, ako uvádzajú viaceré zdroje, urobil až sedem zmien, gól Balkáncov strelil v 36. minúte Tričkovski.  Macedónsko: Pačovski (79. Nuredinovski) – G. Popov, Noveski, Mitreski (56. Grnčarov), Georgievski (75. Gligorov), Gurovski (68. Alimi), Naumoski (71. Ibraimi), Despotovski, Lazarevski (63. Šikov), Tričkovski (55. Stojkov), Pandev.

Íri, náš ďalší kvalifikačný súper, sa predstavili na dublinskom štadióne Aviva proti Argentíne bez trénera Trapattoniho, ktorého museli hospitalizovať. So štvrťfinalistom majstrovstiev sveta prehrali 0:1, no najmä v druhom polčase dokázali Juhoameričanov zatlačiť na dlhé chvíle pred ich bránu. „Hneď po zápase som volal hlavnému trénerovi. Povedal mi, že bolo priam neskutočné, ako dobre sme v druhom polčase hrali,“ tlmočil asistent Tardelli názor svojho šéfa. „Len celkom nerozumiem, prečo sme tak nehrali aj predtým. Možno bol tento zápas pre nás až príliš prestížny. Navyše bol špecifický pre nášho kapitána.“ Myslel na  Keana, ktorý nastúpil na svoj stý reprezentačný zápas. „Súboj s Argentínou nám priniesol viacero pozitív. Darilo sa najmä mladým hráčom, napríklad Treacy hral výborne. Môže nás tešiť, že silného súpera sme dokázali v druhom polčase poriadne potrápiť,“ povedal útočník Tottenhamu. Írsko: Given – McShane, OShea, Dunne, Kilbane (57. Cunningham), Duff, Andrews (67. Gibson), Green, Fahey (77. Treacy), Keane, Sheridan (56. Keogh).

Asi to tak chcel osud. Priateľský zápas Rusko – Bulharsko museli domáci presunúť z Moskvy sužovanej smogom do Petrohradu. Teda tam, kde Advocaat, nový tréner ruskej reprezentácie, súpera našich v kvalifikácii ME 2012, tri roky trénoval Zenit. Fanúšikovia petrohradského klubu naňho nezabudli a tribúny skandovali jeho meno. To bolo pre Holanďana oveľa príjemnejšie, než nevýrazný výkon jeho tímu. Jedno sa mu však splnilo: zaknihoval si víťaznú premiéru. Postaral sa o to Širokov gólom už v 6. minúte. Bulharsky brankár Michajlov, zrejme oslepený slnečným jasom, nedôrazne zasiahol vysoko letiacu loptu po Aršavinovom centri z priameho kopu, tá sa dostala na číhajúceho Širokova na rohu pravej päťky, ktorý ľavačkou z voleja po priam akrobatickej otočke z voleja zavesil. Gól, ktorý by mohol ísť do súťaže krásy. Pre defenzívneho stredopoliara bol prvý v reprezentácii. „Spokojný som len s tým, že som dal gól a vyhrali sme. S hrou nie,“ povedal 29-ročný Širokov, ktorý nastúpil na svoj šiesty reprezentačný zápas a v bodovaní denníka Sovietskij sport dostal najvyššiu známku z celého ruského tímu. Advocaatovo mužstvo hralo systémom 4-3-3, tréner bol však najmä v prvom polčase nespokojný s okienkami v obrane. Napokon, Bulhari mohli aj vyrovnať, Akinfejev však vychytal Popova. Skóre sa mohlo meniť aj v druhom polčase, Aršavin však pálil do žrde. Rusi väčšinu útokov ťahali po ľavej strane, na ktorej operovalo trio Žirkov, Zyrjanov a Aršavin. „Vieme, že nás čaká ešte veľa roboty,“ reagoval Advocaat. Na zápas s Bulharskom nepovolal útočníka Keržakova, hoci chodia o ňom len tie najlepšie chýry. Zrejme preto, lebo v prvých dvoch kvalifikačných zápasoch v Andorre (3. septembra) a o štyri dni neskôr proti Slovensku pre trest hrať nemôže, a tak šancu dostali iní. Žirkov, ktorý si musí odpykať jednozápasový dištanc, proti Bulharsku nastúpil. Proti nám už bude hráč FC Chelsea Advocaatovi k dispozícii. Rusko: Akinfejev – Aňukov (46. Kolodin), V. Berezuckij, Ignaševič, Žirkov (46. Biľaletdinov), Semšov, Širokov, Zyrjanov, Torbinskij (69. Dzagojev), Pogrebňak (46. Pavľučenko), Aršavin (79. Syčov).