Henrik Larsson

Narodil sa 20. septembra 1971 v Helsingborgu, futbalovú abecedu si osvojoval v Hӧgaborgs BK. V zostave A-mužstva sa začal objavovať ešte počas štúdia na strednej škole, ako 18-ročný bol na skúške v Benfike Lisabon, na trénerskej stoličke vtedy sedel jeho krajan Sven-Gӧran Eriksson. Poloprofesionálne pôsobenie v Hӧgaborgu kombinoval s prácou baliča ovocia. V 74 zápasoch dosiahol 23 presných zásahov. V roku 1992 siahol po jeho službách Helsingborg. Ihneď ako sa stal profesionálom, zažiaril. V premiérovej sezóne zaznamenal 34 gólov, vytvoril skvelý útočný tandem so skúseným Matsom Magnussonom a ten veľkou mierou potiahol kolektív k postupu do najvyššej súťaže. Klub sa vrátil medzi elitu po dlhých 24 rokoch. Pokračoval v hernom progrese, šestnástimi presnými zásahmi zabezpečil pokojné vody stredu tabuľky. Do Feyenoordu prestupoval za 295000 libier. Debutoval 21. novembra 1993. Chvíľu mu trvalo, kým si zvykol na nové prostredie, v prvom ročníku strelil iba šesť gólov. Na pohode mu nepridali ani neustále zmeny na poste trénera. Často bol striedaný, keď hral dobre, neprospieval mu ani rotačný systém nasadzovania hráčov. Prvou veľkou trofejou mu bol Holandský pohár 1993/94, vo finále si Feyenoord poradil s Nijmegenom. V ďalšej sezóne klub z Rotterdamu pohárový triumf obhájil. V roku 1997 povedal koučovi Ariemu Haanovi, že rozmýšľa o zmene dresu. V 101 ligových zápasoch sa 26-krát zapísal do listiny strelcov.

Celtic vyšiel jeho príchod na 0,65 milióna libier. Transfer sa uskutočnil v júli 1997. Pri premiére na Easter Road proti domácemu Hibernianu naskočil do zápasu až v záverečným minútach. V prvom zápase v európskych pohároch sa dokonca stal autorom vlastného gólu, Celtic si napriek tomu s prehľadom poradil v Tirolom Innsbruck. Po slabšom začiatku končil prvý ročník s 18-gólovým nástrelom v majstrovských zápasoch. Prvou trofejou, ktorá skončila v Škótsku v jeho rukách, bol Ligový pohár 1997/98. Po rezignácii Wima Jansena prebral tím Jozef Vengloš. Súkal góly jedna radosť, 38 presných zásahov znamenalo korunu pre kráľa ligových strelcov. Sezóna však Celticu nevyšla podľa predstáv, z ligového i pohárového triumfu sa tešil mestský rival. Prakticky naslepo spolupracoval s naším Ľubošom Moravčíkom. Celkovo sa štyrikrát tešil z ligového prvenstva, v štyroch prípadoch vyhral súťaž kanonierov. V lige potreboval na 174 gólov iba 221 vystúpení, v pohárovej Európe sa presne trafil 35-krát, nastúpil na 56 duelov. V sezóne 2002/03 si zahral vo finále Pohára UEFA. Vo štvrťfinále si Škóti poradili s Liverpoolom, v semifinále s Boavistou Porto. Vo veľkej dráme, v pamätnom finále dvakrát skóroval, na úspech proti FC Porto to aj tak nestačilo.

Po ročníku 2003/04, keď mu skončila zmluva, sa ako voľný hráč dohodol s Barcelonou. Hoci jeho účasť na ihrisku limitovali zranenia a nastúpil v premiérovej sezóne iba na 16 duelov, katalánsky veľkoklub sa rozhodol uplatniť opciu. V decembri 2005 sa nechal počuť, že nový kontrakt už nepodpíše a po sezóne odíde. Ronaldinho na to zareagoval nasledovne: „Klub príde o skvelého zakončovateľa, ja prídem o priateľa. Henrik bol môj idol, vždy som sa chcel na neho podobať. Hrať s ním v jednom tíme je niečo fantastické.“ V poslednom jeho zápase Barcelona vo finále Ligy majstrov porazila Arsenal. Thierry Henry po stretnutí povedal: „Stále sa hovorí o Ronaldinhovi, Samuelovi Etoovi a Ludovicovi Giulym, dnes som ich nevidel, videl som Henrika Larssona. Po príchode na ihrisko sa obraz hry zmenil. Dnešný duel rozhodol Henrik Larsson.“ V obidvoch ročníkoch v Barcelona oslavoval majstrovský titul. V lete 2006 sa vrátil do Helsingborgu. Siedmimi zápasmi si vyskúšal na hosťovaní v Manchestri United Premier League. S klubovou kariérou sa rozlúčil 38 gólmi v 84 stretnutiach ligy.

V 106 zápasoch za Švédsko sa 37-krát strelecky presadil. Premiérovo reprezentoval 13. októbra 1993, pri víťazstve s Fínskom v kvalifikácii MS 1994. Tommy Svensson ho nominoval na MS 1994. Ako nováčik cestoval na turnaj po boku skúsených útočníkov ako boli Tomas Brolin, Martin Dahlin a Kennet Andersson. V prvom vystúpení na podujatí sedel najprv na lavičku, po príchode na trávnik vyrovnával na konečných 2:2 v súboji s Kamerunom. V dueli s Brazílii sa predstavil v základnej zostave, stretnutia s Ruskom a so Saudskou Arábiou začínal medzi náhradníkmi. Vo štvrťfinále opäť nefiguroval v úvodnej jedenástke, stretnutie skončilo nerozhodne, v streľbe z pokutových kopov mali presnejšiu mušku Švédi. Pri prehre s Brazíliou nehral, v boji o bronz pri výhre 4:0 zaznamenal prvý presný zásah na svetových šampionátoch. Pre Švédsko tretie miesto znamenalo najlepší úspech po účasti vo finále v roku 1958. V životnej forme sa prezentoval na MS 2002, blysol sa v stretnutí s Nigériou (2:1), kde jeho dva góly znamenali postup z náročnej skupiny. Švédi v osemfinále neprešli cez Senegal. Po turnaji pomýšľal na rozlúčku s reprezentáciou. Tretíkrát štartoval na MS v Nemecku v roku 2006, strelil jeden gól, v záverečných minútach stretnutia s Anglickom vyrovnával na 2:2.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova