Jorge Jesus

Prvé kroky trénerskej kariéry v Amore mu vyšli, potom v decembri 1993 nahradil v FC Felguiras Rodolfa Reisa. V druhej sezóne pomohol k postupu medzi portugalskú ligovú elitu. Prvýkrát tu pôsobil do 12. mája 1996, keď mužstvo vypadlo z najvyššej súťaže, vrátil sa. Uniao Madeira a Estrela da Amadora sú kluby, kde pokračoval v kariére. Zviditeľnil sa vo Vitorii Setubal. Keď ho opäť zamestnala Estrela da Amadora, zaznamenal 21 výhier, deväť remíz a 11 prehier.

Vitoria Guimaraes bude čoskoro oslavovať storočnicu vzniku, založili ju v roku 1922, motiváciou bolo najmä súperiť s Vitoriou Setubal. Najvyššiu súťaž klub prvýkrát okúsil v roku 1941. Najlepším výsledkom v pohárovej Európe bol postup medzi osem najlepších v ročníku 1986/87 Pohára UEFA. Estadio D. Afonso Henriques je dejiskom domácich zápasov, zmestí sa tam 30000 ľudí. Priemerná návšteva je 20000 divákov. V najvyššej súťaži absolvoval klub 77 sezón. Na dobrej úrovni je vo Vitorii Guimaraes aj basketbal a volejbal. Sedemkrát sa klub dostal do finále Portugalského pohára, raz, v sezóne 2012/13, tam uspel. Farbami sú biela a čierna, prezidentom je Miguel Pinto Lisboa, trénerom Pepe, najznámejším hráčom Ricardo Quaresma. Jorge Jesus tu pôsobil od 8. decembra 2003 do 10. mája 2004. Moreirense, Uniao Leiria, Belenenses a Braga boli jeho ďalšími zamestnávateľmi.

V Benfice úspešne nahradil Quiqueho Floresa, prišiel 17. júna 2009. V prvej sezóne ukončil päťročné čakanie na majstrovský titul. Ligové prvenstvo zaknihoval aj v ročníkoch 2013/14 a 2014/15. Dvakrát sa dostal do finále Európskej ligy. Päťkrát vyhral Ligový, raz Portugalský pohár. V auguste 2014 vyrovnal rekord Janosa Biriho v počte duelov trénera Benficy. V januári 2015 absolvoval 300. zápas. Piateho júna 2015 sa dohodol so Sportingom Lisabon. Zarábal päť miliónov eur ročne, v máji 2016 mu plat ešte navýšili. V ročníku 2017/18 vyhral Ligový pohár. Keď sa mužstvu nepodarilo kvalifikovať sa do Ligy majstrov, stal sa v máji 2018 terčom útoku fanúšikov. V klube strávil presne tri roky, zo 158 zápasoch naplno bodoval 99-krát. V Al Hilal si vyskúšal futbal v Saudskej Arábii. Pracoval tu od 5. júna 2018 do 30. januára 2019, oporami mu boli Bafetimbi Gomis, Sebastian Giovinco, Alberto Botia a Carlos Eduardo. Pekné úspechy dosiahol vo Flamengu, hoci väčšina fanúšikov ho tu nechcela. Raz vyhral ligu, raz Copa Libertadores, dostal sa do finále MS klubov 2019. Triumfoval 43-krát, 10-krát remizoval, iba štyrikrát prehral. Spoliehal sa najmä na perfektne zohratú útočnú dvojicu Gabriel Barbosa, Bruno Henrique. Dobré služby odvádzal brankár Diego Alves a stredopoliari Everton Ribeiro a Giorgian de Arrascaeta, perfekne fungovala obrana. Do Benficy sa vrátil 3. augusta 2020.

Hrával na pravej strane zálohy. Vyrastal v Sportingu Lisabon, v A-mužstve odohral 12 ligových duelov, hosťoval v Olhanense. Talent na futbal dedil, jeho otec bol tiež profesionálom. Cenné skúsenosti získal počas pôsobenia v Belenenses. Riopele a Juventude de Evora boli jeho ďalšími zamestnávateľmi. Najlepšie časy zažil v Uniao de Leiria, vo Vitorii Setubal a vo Farense. Kariéru dohral v kluboch Estrela da Amadora, Atletico Clube de Portugal, Benfica Castelo Branco a Almancilense, kopačky zavesil na klinec ako 36-ročný.

Diskusia je uzavretá

Reklama

Posledné príspevky

Archív podľa kľúčového slova