Jozef Krivánek

Kuvajt je štát v severnej časti Perzského zálivu, hraničí zo Saudskou Arábiou a Irakom. Krajina má rozlohu zhruba ako dve pätiny Slovenska a žije v nej 4,3 milióna obyvateľov. K štátu patrí aj deväť ostrovov, osem z nich je neobývaných. Najvyšší bod má 306 metrov nad morom, väčšinu územia pokrýva púšť. Kuvajt je ekonomicky silný štát, má šieste najväčšie zásoby ropy na svete a štvrtý najvyšší hrubý domáci produkt na obyvateľa spomedzi všetkých štátov. Kuvajtský dinár je najhodnotnejšia mena na svete. Na čele konštitučnej monarchie je 90-ročný emír Sabah Ahmad Al-Sabah. V hlavnom meste Kuvajt City žije 2,4 milióna obyvateľov. Na začiatku 90. rokov krajinu obsadili iracké vojská, následne sa do konfliktu zapojila armáda USA, čím sa začala vojna v Perzskom zálive. Spomedzi všetkých krajín má Kuvajt najväčšiu slobodu tlače a médií. Patrí medzi krajiny, v ktorých pracuje množstvo cudzincov, zahraničných odborníkov a futbal v tomto smere nie je výnimka. Pôsobili tam mnohí Slováci, jedným z nich je aj masér Jozef Krivánek, ktorý v tejto krajine zapustil naozaj dlhé korene. Na severe Perzského zálivu žije už takmer osemnásť rokov, počas ktorých to dotiahol až do reprezentácie a jeho staršia dcéra sa tam dokonca vydala. Začal masírovať v rodnom Hurbanove, kde sa v 80. rokoch s podporou pivovaru a poľnohospodárskych družstiev darilo futbalu a v meste sa hrala druhá najvyššia súťaž (SNFL). „Hurbanovský dres obliekali hráči ako Ján Ilavský, Vlado Szabo, Rudo Gendiar, Eugen Varga, Milan Srňanský, Stano Fišan, Viliam Bilko, Noro Juračka, Miro Mentel, Tibor Zsákovics, Jozef Ravasz, Peťo a Miro Bachratý, Fero Duba, Michal Hipp, Vladimír Weiss a ďalší,“ vymenúva Jozef Krivánek. Títo páni futbalisti teda na masérskom stole doslova prešli jeho rukami. Trénermi v tomto období boli Anton Dragúň, Ladislav Borbély a Dušan Radolský. Hurbanovu bol verný do roku 1994, potom nasledovali dve štvorročné štácie pri oboch brehoch Dunaja – v slovenskom Komárne i jeho maďarskom „príbuznom“ Komárome. „Kuvajtské kluby v tom čase chodili do Piešťan na sústredenia. Cez ich manažéra, ktorý vedel komunikovať po slovensky, mi Vilo Mečár sprostredkoval pôsobenie v Kuvajte.“

Dobré meno československému i slovenskému futbalu v tejto arabskej krajine šírili v 80. a 90. rokoch minulého storočia Ján Pivarník s Dušanom Galisom a Milan Máčala s Ivanom Huckom. „Prvá dvojica dokonca s klubom Al Fahaheel vyhrala Emírov pohár, čo je najcennejšia trofej. A práve do tohto klubu som sa v apríli 2000 dostal ja. Vážil som si túto príležitosť, hoci futbalový tím vtedy hral iba druhú ligu. Postupne sme postúpili medzi elitu. Okrem futbalistov som masíroval trebárs aj hádzanárov, tri roky spolupracoval s hádzanárskym expertom Petrom Hatalčíkom.“ Neskôr Al Fahaheel vymenil za oveľa slávnejší klub Al Arabi. Čas v nich podelil spravodlivo – v oboch strávil po sedem rokov. „Al Arabi má najviac trofejí v Kuvajte, spolu s Al Quadsiou a Al Kuvajtom patrí medzi najúspešnejšie tímy. Od sezóny 2001/02 však ani raz nevyhral majstrovskú trofej.“ Jozef Krivánek potom prešiel k národnému tímu a momentálne začína svoj štvrtý rok pri kuvajtskej reprezentácii, pričom má pod palcom aj futsalistov. Futbalový národný tím nedávno štartoval na Gulf Cupe, 23. edícii Pohára krajín Perzského zálivu, ktorý vyvrcholil v piatok finálovým duelom, víťazom sa stal Omán, keď v jedenástkovom rozstrele zdolal Spojené arabské emiráty. Kuvajťania mali výhodu domáceho prostredia, v A-skupine získali jeden bod za bezgólovú remízu. O tom, že populárny turnaj usporiada Kuvajt namiesto Kataru, sa rozhodlo len dva týždne pred jeho začiatkom. Kuvajt nemal veľa času ani na prípravu tímu, pretože vyše dva roky nemohol hrať medzištátne zápasy. FIFA ho suspendovala za otáľanie vlády s prijatím nového zákona o športe. „Reprezentáciu to negatívne zasiahlo, v čase začiatku zákazu sme boli v kvalifikácii MS na 2. mieste v skupine a mali sme ešte šancu zabojovať o účasť na šampionáte. Pochopiteľne, počas zákazu zväz neangažoval európskeho trénera.“ Kuvajt postupne klesal v rebríčku FIFA a v decembri figuroval až na 189. priečke, čo je historicky najnižšie umiestnenie. „Máme nádej, že postupne budeme stúpať, pretože je tu veľa talentovaných hráčov. Liga sa však musí sprofesionalizovať, tak ako v okolitých krajinách. Stane sa tak zrejme od budúcej sezóny. Chlapci majú talent, ale treba angažovať zahraničných trénerov aj ku mládeži, aby správne návyky získali už dvanásťroční a treba zaviesť poriadok, disciplínu,“ zdôrazňuje Krivánek. Reprezentácia sa spolieha výhradne na hráčov z domácej ligy: „V domácej súťaži môžu v jednom tíme byť štyria legionári, na ihrisku len traja.“

Pritom kuvajtský futbal má slávnu históriu – desaťkrát vyhral spomínaný Gulf Cup a v roku 1982 sa dokonca pod vedením Brazílčana Carlosa Alberta Parreiru zúčastnil na svetovom šampionáte v Španielsku, kde remizoval 1:1 s Československom. Spomínajú na to tamojší ľudia často? „Áno, považujú to za najväčší úspech. Fakt je, že vtedy mal Kuvajt výborný tím.“ Okrem Parreiru kuvajtskú reprezentáciu viedli ďalší slávni tréneri – Mario Zagallo, Luiz Felipe Scolari, Valerij Lobanovskij, Milan Máčala, Dušan Uhrin starší, Berti Vogts… Krivánek rád spomína na slovenských koučov, s ktorým spolupracoval alebo ich zažil v Kuvajte. „Okrem spomínaného Pivarníka tu boli aj Jozef Pšenek, Jozef Modér či Ján Bednár. Tí sem dotiahli hráčov ako Miroslav Sovič či Martin Obšitník. Oni vedeli dobre hrať futbal, no nevydržali tu dlho, zrejme im robilo problém zvyknúť si na prostredie. Predsa len, v takom máji sú tu štyridsiatky.“ V blízkosti Arabského polostrova a Perzského zálivu je veľké teplo, všade okolo samá púšť. Arabi majú inú kultúru, iné jedlo, iný jazyk. „Ja som človek, ktorý rád skúša nové veci. Tvrdím, že na všetko sa dá zvyknúť. Tu sa síce neje bravčové, ale majú kvalitnú kuracinu či mladú jahňacinu. Spočiatku som nevedel dobre ani po anglicky, pomáhal som si arabsko-českým slovníkom a domáci sa snažili vyjsť mi v ústrety. Ukázal som na koleno alebo členok a povedali mi, ako sa to povie. Po necelom roku už za mnou prišla aj rodina. Nechcem sa chváliť, ale po arabsky viem tak na 85 percent. Cítim sa tu dobre, práca ma baví a pokiaľ mi zdravotný stav dovolí, posnažím sa zostať tu čo najdlhšie. Ale na Slovensko nedám dopustiť, raz sa vrátim domov do Hurbanova,“ tvrdí Krivánek. Jeho staršia sestra Nikoleta sa dokonca vydala za Kuvajťana Badera, s ktorým má dve deti – Hassana a Sofiu.

Inak, maséri bývajú väčšinou veselí ľudia a Krivánek nie je výnimkou. „Inak by to ani nešlo, život bez humoru si neviem predstaviť.“ Pri masérskom stole sa z neho stáva často dôverník pre hráčov. „Radi sa mi spovedajú. V rámci našej práce totiž nerobíme len fyzioterapiu, ale pracujeme aj s rekonvalescentmi po zraneniach. Keď ich niečo trápi, môžu sa vyrozprávať, aby sa im uľavilo aj psychicky.“ Krivánek má už v Kuvajte výborné meno, takže funkcionárom odporúča ďalších masérov a fyzioterapeutov. V jeho bývalom klube Al Arabi prvú sezónu pracuje Róbert Beblavý, niekdajší masér Senice. „Odporučil som ho ja, takisto ako niektorých jeho predchodcov, jedného Čecha a jedného Maďara, ktorí však nevydržali dlho. Som s ním spokojný, lebo som sa bavil s hráčmi a tí si ho pochvaľujú, aj on je veselý človek. Samozrejme, je tu krátko a je len na ňom, ako sa presadí,“ hovorí Krivánek.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova