Laurent Blanc

Kariéru trénera rozbiehal v FC Girondins Bordeaux. V júni 2007 nahradil Ricarda Gomesa. V prvej sezóne preberal cenu pre najlepšieho trénera, mužstvo doviedol na druhé miesto ligovej tabuľky. V druhom ročníku síce vyhral ligu a aj Ligový pohár, no v prestížnej ankete ho predbehol Eric Gerets. Jeho zamestnávateľ dosahoval skvelé výsledky, bez jedinej prehry vyhral skupinu Ligy majstrov s Bayernom Mníchov a s Juventusom Turín. Zaznamenal 93 víťazstiev, 31 remíz a 35 prehier. Šestnásteho mája 2010 prebral Francúzsko. Prezident FC Girondins Bordeaux uspel so žiadosťou o finančnú kompenzáciu, zinkasoval 1,5 milióna eur. Dohodla sa dvojročná spolupráca. Situáciu mu sťažil dištanc pre všetkých hráčov, ktorí sa zúčastnili na MS 2010. Nezačal najlepšie, prehrou na pôde Nórska, vyhral však kvalifikačnú skupinu o účasť na ME 2012, v prípravných zápasoch zdolal Anglicko, Brazíliu a Nemecko. Na turnaji v Poľsku a na Ukrajine dosiahol štvrťfinále. Paríž Saint-Germain viedol od 25. júna 2013 do 27. júna 2016. Úspešne nahradil Carla Ancelottiho, ktorý odišiel do Realu Madrid. Trikrát vyhral ligu, trikrát Ligový pohár, dvakrát Francúzsky. V Lige majstrov sa čakalo od neho viac. Al Rayyan Sports Club ho zamestnal 19. decembra 2020. V rokoch 2009 a 2015 preberal cenu pre najlepšieho francúzskeho trénera.

Montpellier HSC založili najbohatší občania mesta, jeho história siaha do roku 1919. Stade de la Mosson je dejiskom domácich zápasov, zmestí sa naň 32900 divákov, Laurent Nicollin je prezidentom. Nimes Olympique je najväčším rivalom. Najviac zápasov v drese klubu odohral Souleymane Camara, zozbieral 433 štartov, o štyri viac ako Pascal Bails. Dvakrát sa tu oslavoval Francúzsky, raz Ligový pohár. O majstrovský titul v ročníku 2011/12 sa 21-gólovým nástrelom zaslúžil Oliver Giroud. V HSC Montpellier si dobré meno urobili Roger Milla, Carlos Valderrama a Eric Cantona, zviditeľnil sa tu aj Laurent Blanc. Stále je najlepším strelcom klubu. Zaznamenal 84 presných zásahov. V roku 1983 podpísal profesionálny kontrakt, kariéru rozbiehal ako ofenzívny stredopoliar, neskôr dostával defenzívnejšie úlohy.

V SSC Neapol začal s legionárčením. V 31 dueloch sa šesťkrát strelecky presadil. Keď sa vrátil do Francúzska, zamestnávali ho Nimes a Saint Etienne. V Auxerre sa podieľal na majstrovskom titule zo sezóny 1994/95, čo mu vynieslo prestup do Barcelony. Chcel ho tam Johan Cruyff, oslovilo ho vtedy viacero renomovaných klubov. V ročníku 1996/97 vybojoval Španielsky pohár a PVP. Keď dostal Johan Cruyff výpoveď, odišiel aj on. V Marseille potreboval na 14 gólov 63 ligových zápasov. Dve sezóny nosil dres Interu Miláno, absolvoval 67 duelov najvyššej súťaže Talianska. Kariéru ukončil v Manchestri United. Premier League vyhral v ročníku 2002/03.

Pri triumfe na ME 1988 dvadsaťjedenročných ho vyhodnotili za najlepšieho hráča. Francúzsko si vo finále poradilo s Gréckom. Siedmeho februára 1989 zaznamenal premiéru v A-mužstve. Po veľkej prestavbe mužstva Francúzi v kvalifikácii MS 1990 neuspeli, potom potiahli 19-zápasovú šnúru bez prehry, ktorá znamenala pozícii favorita na ME 1992. Základnú skupinu však vyhralo Dánsko. Po neúspechu v bojoch o účasť na MS 1994 sa rozhodol skončiť v reprezentácii, neskôr ho na návrat prehovoril Aime Jacquet. Ozdobou ME 1996 bola stopérska dvojica Marcel Desailly, Laurent Blanc. Francúzsko pre prebojovalo do semifinále, kde nestačilo na Česko. Pomohol k prvenstvu na MS 1998 a na ME 2000. V 97 medzištátnych zápasoch nastrieľal 19 gólov. Raz sa stal najlepším futbalistom Francúzska. Týždenník France Football ho považuje za štvrtého najlepšieho futbalistu krajiny, predbehli ho iba Michal Platini, Zinedine Zidane a Raymond Kopa.

Diskusia je uzavretá

Reklama

Posledné príspevky

Archív podľa kľúčového slova