ME 2008

Po prekvapení z Portugalska, kedy na európsky futbalový trón zasadli Gréci, mal trinásty záverečný turnaj o kráľa Európy menej prekvapivý vývoj. Triumfovali Španieli, ktorí sa z titulu radovali po dlhých 44 rokoch. Výrazný rukopis na ich triumfe mal skúsený 69-ročný tréner Luis Aragones, ktorý na ihrisku usmernil svoje „vnúčatá“. Euro 2008 bol ďalší európsky šampionát, na ktorý sa neprebojovala slovenská reprezentácia. V kvalifikácii nás žreb pridelil do D-skupiny, v ktorej sa zišla zaujímavá spoločnosť. Najlákavejšími súpermi boli istotne Česko a Nemecko. Kvalitou oplývali aj ostrovné tímy Írsko a Wales. Dôležitú úlohu zohral Cyprus, ktorý v konečnom účtovaní získal len o dva body menej ako hráči s dvojkrížom na prsiach. Veľkú dieru do svet sme najskôr pod vedením Dušana Galisa neurobili, toho počas kvalifikácie vystriedal Ján Kocian. Z topfavoritov sme nikoho nezdolali, s Írmi sme prehrali v Dubline (0:1) a na bratislavskom Tehelnom poli remizovali (2:2). Vrchol nevydarenej kvalifikácie bola trnavská prehra s Walesom (2:5), ktorý sme u nich prevalcovali (5:1). Samozrejme najväčšie vášne sme prežívali pri súbojoch s naším západným susedom, ktorý nás vtedy so skvelou generáciou hráčov prevýšil. Mená ako Rosický, Baroš, Koller, Grygera, Galásek či Kladrubský, boli zárukou kvality a Slováci pre nich neznamenali väčšiu hrozbu. „Kvalifikáciu nemôžeme hodnotiť ako úspešnú, pretože sme opäť nenaplnili očakávania a nepostúpili sme na záverečný turnaj. V porovnaní s predchádzajúcimi kvalifikáciami sme neobhájili pre nás už tradičné tretie miesto. Pozitívom je začiatok rysovania mužstva zloženého z mladých hráčov,“ zhodnotil vtedajší prezident SFZ František Laurinec. Po prechádzajúcej kvalifikácii na MS 2006 v Nemecku, kedy sa tím pod vedením Dušana Galisa dostal až do baráže proti Španielsku (1:5 a 1:1), sme sa opäť vrátili výsledkami a aj výkonmi do sivého priemeru. Ešte väčšiu pohromu ako Slovensko zažil slávny Albión. Angličania v kvalifikačnej skupine skončili až za Chorvátskom a Ruskom. Prvé prekvapenie prišlo už v ich druhom zápase, keď na Old Trafforde remizovali s Macedónskom. Ďalšie dve pomyselné facky dostali od Chorvátov (0:2 a 2:3). „Máme náročných fanúšikov a médiá, ktoré od anglického tímu očakávajú skvelé výsledky. Samozrejme, majú na to právo. Problém je v tom, ako sa s tým, my hráči, vyrovnáme. Kvôli tlaku prišli v kľúčových chvíľach chyby. Nemyslím si, že by sa ktokoľvek z chorvátskeho tímu dostal do toho nášho,“ povedal útočník Michael Owen po prehre v poslednom zápase v skupine proti Chorvátsku, ktorá odsunula Anglicko len do úlohy diváka na záverečnom šampionáte v Rakúsku a Švajčiarsku.

V základných skupinách sa udialo niekoľko neočakávaných prekvapení. Najviac sa medzi fanúšikmi diskutovalo o nemohúcnosti Grécka a Francúzska. Gréci boli obhajcovia prvenstva z ME 2004 v Portugalsku, kde vypálili rybník všetkým favoritom a napísali futbalovú rozprávku. Z outsidera sa stal futbalový kráľ. Dobrú formu a vnútornú silu preukázali Heléni aj v kvalifikácii na Euro 2008, keď vyhrali skupinu s jednou prehrou a jednou remízou. Na záverečnom šampionáte však grécki bohovia, najmä ten futbalový, od nich odvrátil zrak. Ani jeden z duelov v Salzburgu nevyhrali, boli prikrátki na Švédsko (0:2), Rusko (0:1) i Španielsko (1:2). „Držme sa reality. Pre Grécko je dobrá každá účasť na vrcholnej akcii. Netvrdil som, že prídeme a budeme vyhrávať 3:0, 4:0 a 6:0. Turnaj sa pre nás skončil, lebo súperi boli od nás lepší. Nemá zmysel roniť slzy. Teraz musíme v pokoji všetko zanalyzovať a pripraviť sa na kvalifikáciu MS 2010,“ uviedol kouč Grékov Otto Rehhagel. Omnoho väčší odpor sa čakal od Francúzov v skupine „smrti“. V spoločnosti Holandska, Nemecka a Rumunska uhrali chudobný jeden bodík po bezgólovej remíze s Rumunskom. Od ofenzívnych hráčov ako Ribery, Malouda, Anelka, Benzema, Henry či Nasri všetci čakali viac. Ale v kádri „galského kohúta“ vládla veľká nepohoda. Disharmóniu napokon uvidela na vlastné oči celá Európa. Kamery, ktoré snímajú dianie v útrobách štadióna zachytili po skončení bernského zápasu Holandsko – Francúzsko (4:1) roztržku medzi Patrickom Vieirom a Patriceom Evrom. Hráči si skočili do vlasov, strhla sa mela. „Kohútov“ od seba oddelili Boumsong s Henrym a Ribery a privolali ďalších ľudí, vrátane vedenia mužstva. Jeden z funkcionárov sa postavil pred kameru, aby zabránil úniku ďalších záberov do sveta. Tréner Domenech to okomentoval nasledovne: „Nervové pnutie je veľké. Sme pod tlakom, takéto veci sa stávajú.“ Kouč za zlé výsledky vinil všetko dookola, len nie seba. „Poloha hotela nás dostala do slepej uličky. Vinou toho sme odrezaní od sveta.“ Naopak, sviežim dojmom pôsobili Chorváti, ktorí v skupine zdolali napríklad Nemecko (2:1) a z prvej pozície sa kvalifikovali do štvrťfinále. Lenže v nervydrásajúcom zápase, ktoré rozhodol až penaltový rozstrel, nestačili na Turecko. Chorváti dali úvodný gól stretnutia v 119. minúte, myšlienkami už možno oslavovali postup medzi štyroch najlepších, ale studenou vodou ich oblial v nadstavenom čase predĺženia Semih. Rozhádzaní Chorváti nezvládli rozstrel, keď zo štyroch hráčov nepremenili svoj pokus až traja: Modrič, Rakitič a Petrič. Turci boli stopercentní. „Chýbala nám väčšia rozvážnosť na konci zápasu. Bol to špecifický záver, k akému dôjde raz za čas. Priznám sa, nemyslel som si, že sa niečo také môže stať. Každý plakal, všetci sme boli šokovaní,“ skonštatoval po vypadnutí tréner Chorvátska Slaven Bilič. Štvrťfinále sa predlžovalo ešte v dvoch prípadoch, Holandsko stroskotalo na Rusku, Španieli si vykopali semifinále až po strelách z bieleho bodu, po 90 minútach sa radovali len Nemci, ktorí vyradili Portugalcov. V semifinále si zmerali sily Nemecko s Tureckom a Rusko so Španielskom. Fanúšikovia si želali finále „snov“ medzi Nemcami a Španielmi. Prianie sa splnilo, na viedenskom štadióne Ernsta Happela sa stretli dve veľmoci. Luis Aragones pripravil svojich zverencov na finále famózne. Nemecká obrana stála vo finále na hlinených nohách, Španieli sa až príliš ľahko cez ňu dostávali, na čo neboli fanúšikovia zvyknutí. Len za jednogólovú prehru môžu bozkávať rukavice brankárovi Jensovi Lehmannovi, ktorý sa prezentoval viacerými dôležitými zákrokmi, ale vyhorel pri inkasovanom góle od Fernanda Torresa v 33. minúte. Unáhlené vybehnutie z bránky, keď Španiel mal na sebe jedného z nemeckých obrancov nebolo najšťastnejšie riešenie. Torres následne Lehmanna pohodlne preloboval a lopta zakotvila v opustenej sieti. Počas finálového zápasu mal španielsky tréner Luis Aragones 69 rokov, španielske médiá označovali hráčov „La roja“ ako jeho vnúčatá. Napríklad Torres i Iniesta mali v tom čase 24 rokov, Sergio Ramos s Davidom Silvom 22, Fabregas 21. Najskúsenejším hráčom bol 31-ročný prvý „brazílsky“ držiteľ titulu majstra Európy Marcos Senna, ktorý v roku 2006 získal španielske občianstvo a začal reprezentovať „novú“ vlasť. Okrúhlu tridsiatku oslávili v rok záverečného šampionátu Carles Puyol s Joanom Capdevilom. Do okruhu starších hráčov patrili aj 28-roční Carlos Marchenna a Xavi Hernandez i o rok mladší Iker Casillas. Luis Aragones tak získal pre Španielsko už druhú trofej z európskeho turnaja. V roku 1964, keď sa Španieli radovali z pohára prvý raz, patril do tímu, ktorého ťahúňmi boli Suarez, Gento, Amancio, Veloso, Amaro, Iribar. „Bol som len súčasťou mužstva, ktoré získalo titul. Sedel som iba na lavičke, nemohol som nič robiť, len sa pozerať. Bral som to tak, že som na tom nemal podiel. Toto finále už beriem ako moje víťazstvo. Teraz som vyhral ja!“ povedal po finále Aragones.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova