ME 2012

Bolo 18. apríla 2007, 11.38 SEČ, keď vtedajší prezident UEFA Michel Platini vo waleskom Cardiffe vyriekol to, čo rozjasalo dve európske krajiny. „Organizátorom Eura 2012 je Poľsko a Ukrajina,“ povedal Francúz. Tým pádom sa bojovalo o štrnásť miesteniek. V kvalifikácii žiarili reprezentácie Nemecka a Španielska, ktoré vyhrali všetky svoje zápasy. Výborne hrali Dáni, ktorí predstihli Portugalcov. Francúzi, šokovaní domácou prehrou s Bieloruskom, sa nakoniec vytrápili s Bosniakmi, nakoniec ich dokázali preskočiť a nechali im miesto len v baráži. Zaskočení ostali Srbi, ktorí nezaostali len za Talianskom, ale ešte aj za Estónskom. Prispel k tomu aj po výtržnostiach fanúšikov predčasne ukončený zápas Taliansko – Srbsko v Janove. Taliansky futbalový zväz dostal od UEFA pokutu vo výške 100-tisíc eur, srbská federácia musela zaplatiť 120000 eur. Čo Srbov štvalo viac, bola kontumácia zápasu. Žiaľ, naša reprezentácia sa do pozitívne ladených štatistík nezapísala. Najprv sme porazili húževnaté Macedónsko po góle Hološka, následne sme po exportnej strele Stocha vyhrali aj v Moskve nad domácim favoritom skupiny. Potom však prišla prvá facka, ktorú sme v kvalifikácii dostali od Arménov. V Jerevane nás domáci tím vyškolil z rýchlosti, dôrazu, dynamickej hry a nápaditých kombinácií. Prehra 1:3 bola krutou realitou, a to sme netušili, že Arméni nám nalejú ešte ostrejší koňak… V Žiline sme totiž proti nim pozahadzovali dobré šance a nepríjemný súper sa nám za to revanšoval. Prehrali sme 0:4! Naša reprezentácia chcela ešte v Žiline zabojovať proti Rusom o teoretické šance na baráž. Neúspešne, prehrali sme 0:1…

Šampionát v Poľsku a na Ukrajine bol pestrý, pekný a zaujímavý. Priniesol veľké sklamanie. U Holanďanov a z Holanďanov. „Jedenásť levov. Milióny fanúšikov. Spolu sme silní!“ takýto nápis na autobuse vyznel ako zlý žart. Jeden z veľkých favoritov ME by si zaslúžil skôr nápis s jedenástimi mačiatkami. Hral bezducho, prehral všetky tri zápasy a svojím vystúpením uľahčil postup Nemcom a Portugalcom. V ďalšej skupine najviac zaujali írski fanúšikovia, ktorí vytvorili z futbalových stánkov v Poznani a Gdansku chorálové sály. Španieli v nej potvrdili svoje ambície, Taliani vzostup, smolu mali sympaticky hrajúci Chorváti. Rusi začali azda v najľahšej skupine famózne, vyprášili Čechov. Nakoniec nepostúpili, keď sa nechali preskočiť tradične efektívnymi Grékmi. V tejto skupine nakoniec zhasli nádeje Poľska, ktoré sa k najlepšiemu výkonu vyšponovalo práve proti Rusku. Pre médiá boli atraktívnou témou nepekné scény vo varšavských uliciach, v ktorých sa mlátili poľskí „kibici“ a ruskí „boleľščici“. Z ďalšej skupiny postúpilo Anglicko, po jeho boku s odretým krkom Francúzsko, so šampionátom sa lúčil aj druhý organizátor. Dlho sa diskutovalo o zápase medzi Ukrajinou a Anglickom, v ktorom John Terry vykopol loptu spoza bránkovej čiary. „Načo tam je päť rozhodcov, keď to ani jeden z nich nevidel?“ hneval sa tréner Ukrajiny Oleg Blochin. Vo štvrťfinále hrali Francúzi proti Španielom s veľkým rešpektom, majstrom sveta ho príliš zdvorilo neprejavoval len Frank Ribery. A to bolo málo. Česi sa snažili v zápase s Portugalcami, ale kvalita bola v tábore súpera. Gréci sa v čase horúcich debát o eurovaloch, sponzoroch a parazitoch hotovali potknúť Nemcov. „V Termopylách 300 Sparťanov odolávalo 10000 Peržanom, takže tento tím má šancu. Veď nastúpia jedenásti proti jedenástim,“ nechal sa počuť Diego Maradona. Gréci šancu nemali – hoci v tom období zvykli inkasovať málo, Nemci im dali štyri góly. Najdramatickejší bol zápas medzi Anglickom a Talianskom. Po bezgólových 120 minútach sa rozhodovalo v penaltách a výpočet frustrujúcich penaltových rozstrelov sa z pohľadu Anglicka rozšíril. Prvý semifinálový zápas sa hral v Donecku a Portugalci si pred ním proti Španielom verili. Dvaja veľkí rivali a geografickí susedia sa na seba poctivo pripravili a bolo to vidieť. Vlastne, diváci videli málo, takže záverečný penaltový rozstrel bol menšou náplasťou za 120-minútovú taktickú nudu. V penaltovej lotérii mali viac šťastia Španieli. Druhý pár, Taliansko a Nemecko, sa stretol na Národnom štadióne vo Varšave. Médiá riešili pred zápasom turnajové prekliatie nemeckého tímu, v siedmich zápasoch s Talianskom na ME či MS nevyhral ani raz – štyrikrát remizoval, trikrát prehral. Tradícia bola dodržaná aj vo Varšave. Najprv Balotelli otvoril skóre hlavičkou, potom trafil k ľavej žrdi Neuerovej brány! Po druhom góle do nemeckej šibenice zo seba v eufórii strhol dres a strhol dres a ostal stáť v zvláštnom tranze. Asi ani nevnímal, že dostal žltú kartu. Dvojgólový náskok sa zdal byť nedostihnuteľný a veru aj bol. Nemci znížili až v nadstavenom čase z nariadenej penalty po Barzagliho ruke. Zastaví dobre rozbehnuté Taliansko nezastaviteľné Španielsko? – znela základná otázka finále. Španieli sa ako druhý tím v histórii dostali do tretieho finále veľkého turnaja za sebou. Reprezentácia NSR vyhrala na ME 1972 a MS 1974, hrala vo finále ME 1976, kde podľahla na penalty reprezentácii ČSSR. Španieli pôsobili ešte suverénnejšie ako Nemci pred desaťročiami. Zverenci Vicenteho del Bosqueho na šampionáte neinkasovali ani gól, hoci strelci nečarovali. Finále však bolo iné a prinieslo veľký debakel Talianov. Najprv dal gól hlavou David Silva, potom Buffona obstrelil Jordi Alba. Taliani mali aj smolu. Tréner Prandelli musel vynútene striedať už v prvom polčase zraneného Chielliniho, patová situácia však prišla po hodine hry, keď sa po štyroch minútach na trávniku zranil Thiago Motta. Keďže limit striedaní už mali Taliani vyčerpaný, od 61. minúty hrali o jedného menej! Španieli pre to pochopenie nemali, najprv Xavi vysunul striedajúceho Torresa, ktorý nedal Buffonovi šancu, potom zas po prihrávke Torresa uzavrel skóre zápasu Juan Mata. Španieli vo veľkom prepisovali štatistiky. A dve z nich aj tréner Vicente del Bosque. Stal sa len druhým koučom, ktorý získal európsky i svetový titul. Pred ním to dokázal Nemec Helmut Schӧn (ME 1972 a MS 1974). Mimochodom, Alan Dzagojev, Cristiano Ronaldo, Mario Balotellli, Mario Mandžukič, Mario Gomez a Fernando Torres mali po skončení šampionátu na konte rovnaký počet gólov. Zlatú kopačku dostal Fernando Torres. Rozhodli pomocné kritériá. Prvým bol počet prihrávok na gól, druhým počet strávených minút na trávniku. Najviac ich mali Torres a Gomez. V prospech Španiela zahralo do karát ďalšie kritérium, a to počet minút na ihrisku. Fernando Torres ich mal na konte len 189, Mario Gomez 280. Španiel sa zároveň stal prvým hráčom, ktorý skóroval v dvoch finálových dueloch na ME. Vo finále ME 2008 dal jediný gól Nemecku.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova