ME 2017

Smútime. Výsledky sobotňajších záverečných súbojov v C-skupine rozhodli o tom, že slovenská dvadsaťjednotka ostala visieť tesne pred semifinálovými bránami Eura 2017. Je to skutočnosť, ktorá bolí. Ba mnohé oči prinútila vyhnať na prechádzku aj dajakú-tú slzičku. Nemali sme na to, aby sme sa kvalifikovali medzi kvarteto semifinalistov? Čerta starého! Práve naopak. Slováci sa vyrovnali tým najlepším tímom na šampionáte. Žiaľ, ostali len hračkou v rukách mocných, čo potvrdil súboj Talianska s Nemeckom. Kde si bola, futbalová spravodlivosť? No obráťme list. Časom sa bolesť zahojí. Nesmúťme, ale buďme hrdí. Na všetko, čo slovenskí chlapci v Poľsku dokázali. Na to, akým štýlom sa na Eure 2017 prezentovali. Slovenskému futbalu urobili bohovské meno! Výkonmi, predvádzanou hrou, súdržnosťou. Za všetko hovorí fanúšikovská odozva. Okrem toho, že na Slovensku sa stal v ostatných dňoch futbal témou číslo jedna, aj priamo do Poľska prilákal húfy slovenských priaznivcov. Veď v zápase proti Anglicku fandilo našim na tribúnach štadióna v Kielcoch takmer osemtisíc slovenských priaznivcov. Uznajte, krásne vyznamenanie. Šampionát sa pritom nezačal pre nás práve najlepšie. V úvodnom zápase A-skupiny proti domácim Poliakom sme inkasovali už v 53. sekunde. To sa Hapalovmu tímu v doterajšej histórii nikdy nestalo. No nebola to rana, ktorá by nás dostala do kolien. Od tohto momentu začala stúpať morálna sila mužstva. Nepoddalo sa, nielenže vyrovnalo, ale nesmiernu túžbu uspieť premietlo do strelenia víťazného gólu. Paráda, keď odštartujete šampionát víťazstvom. V zápase s Angličanmi, ktorých tréner Pavel Hapal označil už pred ME za najsilnejšieho súpera v skupine, prišlo k opačnej situácii – vedúci gól sme strelili my. Škoda, že sme sa po ňom zatiahli, lebo súperovi sme tým umožnili dostať nás pod tlak. Futbalový Albion nás zvieral, ale dlho bezúspešne. Žiaľ, dvoma gólmi nás napokon dostal na lopatky. Márna bola už naša záverečná snaha o vyrovnanie. Rozhodujúci zápas skupiny proti Švédom vyznel ako futbalový koncert Slovákov. Radosť pozerať sa. Prvý polčas sme súpera prakticky nepustili do hry. Bola to ofenzívna paráda, ktorá napokon vyústila do trojgólového víťazstva. Predviedli sme kombinácie, z ktorých sa Švédom točila hlava. Zdolali sme úradujúcich majstrov Európy, ktorí vyše dvoch rokov nenašli premožiteľa v „ostrom“ zápase. Škoda šance v samom závere, keď Šafrankovi chýbal krôčik na to, aby umiestnil Šatkovu prízemnú prihrávku k zadnej žrdi do siete. Byť z toho štvrtý gól, ani víťazstvo Talianov nad Nemcami by nás nezastavilo v spanilej jazde. Nestalo sa a my sme dosnívali svoj sen. Napriek tomu môžeme byť pyšní, lebo na Eure sme zanechali skvelý dojem. Mená ako Škriniar, Rusnák, Bero, Niňaj, či Zreľák futbalová Európa už dobre pozná, no my sme jej ponúkli ďalšie: Lobotka, Chovan, Mazáň, Chrien, Mihalík, Haraslín, Bénes, Šafranko. Verte, že mnohí z nich rozvíria hladinu na prestupovom trhu. Tréner Pavel Hapal skonštatoval, že končiaca dvadsaťjednotka bola najlepšie mužstvo, aké kedy trénoval. Na adresu Slovenska sa pochvalne vyjadrovali aj viaceré európske médiá. Naše vystúpenie na Eure označili za príjemné prekvapenie šampionátu. Žiaľ, ich pochvala nám už bojovať o medaily neumožní. Šampionát sa pre nás skončil. Nič to, napriek tomu odchádzame domov ako víťazi. Morálni! Ešte raz vďaka za krásne chvíle počas Eura, chlapci. Vedzte, že sme na vás hrdí!

Slovenskí reprezentanti do 21 rokov nepostúpili do semifinále majstrovstiev Európy. Po štvrtkovom skvelom víťazstve nad obhajcami titulu Švédmi (3:0) bola nádej na prienik do play-off z pozície najhoršieho tímu z druhých priečok troch skupín pomerne veľká, v posledný možný moment sa však rozplynula do smutného prázdna. Predvíkednové úsmevy a veľkú radosť našich futbalových nádejí vystriedali v sobotu večer sklamanie, hnev, slzy a beznádej. V piatkových súbojoch B-skupiny sa „hapalovci“ koncentrovali na súboj Portugalska s Macedónskom. Favorit tohto zápasu nesmel vyhrať viac ako o tri góly, prípadne 4:1, aby nepredbehol Slovákov v tabuľke druhých tímov. „Toto je ťažšie ako na ihrisku,“ povzdychol si brankár Adrián Chovan. Portugalci otvorili skóre už v druhej minúte a napokon skórovali ešte trikrát, Macedónci však dokázali dať gól v oboch polčasoch, a tak sa mohli Zreľák a spol. neskoro večer po záverečnom hvizde zoširoka usmievať. Žiadne balenie kufrov sa nekonalo, pred Slovákmi však bol ešte jeden deň „na čakačke“… Definitívne rozuzlenie priniesla C-skupina, v ktorej mohli pred posledným kolom skončiť na druhom mieste ešte tri tímy a ohroziť náš postup. V šlágri sa očakávala výhra Nemecka nad Talianskom, a tak sa pozornosť sústredila na to, aby Česi nezdolali Dánov o viac ako tri góly, čo by ich posunulo pred slovenské mužstvo. Ibaže… Česi sa ani raz nedostali do vedenia a, naopak, Taliani prekvapili Nemcov. V 30. minúte sa ujali vedenia gólom Bernardeschiho a my sme sa ocitli mimo postupu. Hráči, tréneri i fanúšikovia však verili, že skóre sa ešte bude meniť. Akýkoľvek gól Talianska či Nemecka by nás znovu posunul na prvú priečku v tabuľke druhých tímov, ani s pribúdajúcim časom však neprichádzal. Keď v paralelnom súboji Zohore upravil v 73. minúte na 3:2 pre Dánov, čím odstavil Čechov z možného ataku postupu z C-skupiny, bolo jasné, že výsledok 1:0 posúva ďalej Talianov aj Nemcov. V taktickom závere si oba tímy „postrážili“ toto skóre a do slovenských žíl tým vliali nepríjemnú pachuť. Hoci postupový kľúč bol vopred známy a jasný, vypadnutie z turnaja dva dni po skončení nášho posledného zápasu a za súhry takýchto okolností bude slovenský futbal ešte hodnú chvíľu tráviť.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova