MS 1978

Fotografie z tohto šampionátu sú nezameniteľné. Diváci na tribúnach sú v radostnom opojení a v huňatých svetroch, tie hneď zaujmú a u Európana vyvolávajú otázniky, MS v lete predsa s huňatými svetrami nejdú dohromady, na južnej pologuli však bola v tom čase zima. Ihriská husto posypané snehobielymi konfetami, tie dotvárali kolorit tohto mundialu. A ešte niečo – krátke trenírky. Boli príznačné, bola to móda, ktorá zarezonovala práve na tomto šampionáte. Argentína chcela zorganizovať šampionát niekoľkokrát, stále jej ho však spred nosa ukradol niekto iný. V roku 1966 bodovala – popri futbalových motívoch a rotačnom systéme medzi Európou a Južnou Amerikou tu bol i motív najprogresívnejšej ekonomiky Južnej Ameriky. Ako ťažko šampionát získala, tak ho ľahko mohla stratiť. Dva roky pred majstrovstvami došlo v krajine k prevratu, moc prevzala vojenská junta. Nastali krvavé časy, násilie z ľavého i pravého krídla, koncentračné tábory, mučenia. Tisíce ľudí zmizlo bez stopy, desaťtisíce sa odsťahovali. Dokonca aj šéf organizačného výboru majstrovstiev, generál Actis, sa stal obeťou teroristov. FIFA sa obávala do takéhoto prostredia na mesiac presunúť elitu svetového futbalu. Už v kvalifikácii zhasli nádeje Angličanov, ktorí doplatili na to, že do cesty sa im postavilo Taliansko. Pri rovnosti bodov malo Taliansko skóre 18:4, Anglicko iba 15:4, kolíska futbalu tak druhýkrát necestovala na MS! Reprezentáciu ČSSR, majstra Európy, čakala spoločnosť dvoch britských tímov. Začali sme v Prahe vybojovaným, ale zaslúženým víťazstvom nad Škótskom (2:0). Škóti vzápätí zdolali Wales. Vo Wrexhame v marci 1977 prišiel náš šok, Walesania nás zdolali 3:0, v septembri 1977 sme v Glasgowe prehrali so Škótskom 1:3. Svoj záverečný zápas s Walesanmi na ich pôde – v skutočnosti v Liverpoole – mohli Škóti uhrať aj remízovo, boli by postupujúcim. Zvíťazili 2:0, my sme v novembri 1977 v Prahe už len jednogólovým víťazstvom nad Walesom potvrdili druhé miesto v trojčlennej skupine. V Argentíne sa hralo v piatich mestách, hostiteľmi boli Buenos Aires, Cordoba, Mar del Plata, Mendoza a Rosario. Dramatické zápasy boli v A-skupine, z ktorej postúpili ďalej Taliani a domáci, smútili Francúzi a Maďari. Argentína zdolala Francúzov po darovanej penalte – už to bol signál, že domáci budú hrať s rôznymi vetrami do chrbta. Následne v súboji o prvé miesto domácich schladili Taliani, takže Argentínčania museli opustiť hlavné mesto a v ďalšom priebehu turnaja hrať v Rosariu. Mimochodom, gól Francúza Lacomba do siete Taliana Zoffa už v 38. sekunde zápasu bol najrýchlejší na šampionáte. V skupine B dokázalo Tunisko zdolať Mexičanov 3:1 a dosiahlo tak prvé víťazstvo afrických zástupcov na svetových šampionátoch. Skupinu vyhrali Poliaci, ktorí stratili body iba po remíze s reprezentáciou NSR. Nemci hrali bez Gerda Müllera a Beckenbauera, ktorý dal prednosť angažmánu v USA. Našťastie pre nich, v skupine mali Tunisko a Mexiko, ktoré neboli vážnou prekážkou. Maier, Vogts, Kaltz, Bonhof, Hans Müller, Karl-Heinz Rumenigge, Fischer, Dieter Müller, všetko veľké mená svetového futbalu, však získali len o bod viac ako pre náš svet anonymní hráči severoafrickej reprezentácie. A to ešte netušili, že víťazstvo nad Mexikom bude jediným v šiestich zápasoch na šampionáte. Zo skupiny C postúpili ďalej Rakúsko a Brazília, mimo hry sa ocitli Španielsko a Švédsko. Favorizovaná Brazília skórovala v skupine iba dvakrát, no prešla ňou bez prehry. V D-skupine hrali vicemajstri sveta Holanďania. Bez hviezdneho Johana Cruyffa, ktorého neobmäkčili ani listy od 50 000 fanúšikov a ani skladba „Johan, nenechaj nás v štichu,“ prenechali prvé miesto Peruáncom a postúpili len preto, že mali lepšie skóre ako Škóti. Vzájomný zápas s nimi totiž prehrali, keď Gemmill strelil jeden z legendárnych gólov škótskej futbalovej histórie. V tomto zápase padol 1000. gól histórie MS, dal ho Holanďan Rensenbrink. Bol to ináč jeden z najlepších zápasov šampionátu, ktorému vládla pretaktizovaná hra. Škóti však nedokázali vyhrať s Iránom (1:1) a ich sklamanie bolo obrovské. Osem tímov cestovalo domov, osem pokračovalo v dvoch štvorčlenných semifinálových skupinách s vedomím, že do finále idú ich víťazi, do zápasu o bronz druhí zo skupín. V 1. skupine zamrzol úsmev Rakúšanom, Holanďania im v Cordobe nasúkali päť gólov. Potom v repríze finále MS 1974 remizovalo Holandsko s NSR 2:2. Holandsko v zápase o 1. miesto zdolalo Taliansko 2:1, doplatilo však na to skorým zranením brankárskej jednotky Schrijvejsa – vo finále stál v bráne trochu zamrznutý Jongloed. V Cordobe sa 21. júna 1978 odohral zápas, ktorý má u Rakúšanov názov Zázrak z Cordoby. V prestížnom dueli geografických susedov a historických rivalov zdolalo Rakúsko Nemcov 3:2, keď víťazný gól dal v 88. minúte kanonier Hans Krankl. Nemci by najradšej cestovali kanálmi. Bolo to smutné lúčenie trénera Helmuta Schӧna, ktorý tím NSR priviedol k striebru na MS 1966, bronzu na MS 1970 a zlatu na MS 1974 a je rekordérom v počte odkoučovaných zápasoch na záverečných turnajoch. A kapitán Berti Vogts skončil pôsobenie v reprezentácii vlastným gólom. V 2. semifinálovej skupine sa konečne zobudila Brazília, po predstavení Dirceua a Zica jasne dominovala v zápase s Peru (3:0). S Argentínou sa rozišla bez gólov a Poliakov zdolala 3:1, takže „kanárici“ už oslavovali postup do finále. Ale večer sa malo ešte dohrávať stretnutie Argentína – Peru, v ktorom domáci potrebovali vyhrať o štyri góly. Tomu málokto veril, veď peruánsky gólman Quiroga robil v bráne divy počas celého turnaja. Lenže v 50. minúte, po tom, čo domáci útočník Luque doslova doletel s loptou na hlave do brány, bolo 4:0! Zápas sa skončil výsledkom 6:0. Brazílčania sa cítili podvedení, pripomínali pôvod peruánskeho brankára Quirogu, ktorý sa narodil v argentínskom Rosariu. Pelé krajanov upokojoval: „Argentína hrala výborne, že mohla zvíťaziť ešte väčším rozdielom.“ V zápase o 3. miesto pred 76 000 divákmi na Estadio Monumental dali síce prvý gól Taliani, ale v druhom polčase Brazílčania gólom Nelinha a Dirceau otočili skóre a získali bronz. Ich tréner Coutinho nazval svoj tím, ktorý neprehral ani zápas, morálnym majstrom sveta. Na tom istom štadióne, kde Brazílčania preberali bronzové medaily, nastúpila Argentína proti Holandsku. „Zajtra sa staneme majstrami sveta,“ napísal Menotti deň predtým na tabuli v tréningovom centre. Stávkové kancelárie domácim neverili, kurzom dávali väčšie šance európskemu tímu. Biela lopta, hralo sa s populárnym Tangom, sa v tom mori rozfúkaných konfiet niekoľkokrát opticky stratila. Obrovskú eufóriu v hľadisku pozdvihol gól Kempesa v 38. minúte, ibaže, osem minút pred koncom zápasu vyrovnal Nanninga. Napriek tomu, že taliansky arbiter „hral“ v prospech Argentíny – Holanďanom odpískal viac než dvojnásobok faulov – boli Európania bližšie k víťazstvu. V predposlednej minúte normálnej hracej doby za stavu 1:1 trafil Holanďan Rensenbrink konštrukciu brány. „Stačilo pár centimetrov, mohli sme sa stať majstrami a ja kráľom strelcov. Svet má ale iných hrdinov,“ povedal Rensengrink. Keď v 105. minúte skóroval Kempes a v 115. min zvýšil na 3:1 Bertoni, Argentína mohla oslavovať. Argentínsky tím mal šťavu. Dlhovlasý kouč Cesar Louis Menotti, s neodmysliteľnou cigaretou v ruke, na štyri mesiace zavrel hráčov do tréningového centra. Na turnaj vzal jediného legionára, Maria Kempesa, z nominácie vyradil nastupujúcu hviezdu Diega Maradonu. Ten mal sedemnásť rokov a očakávalo sa, že by mohol zatancovať na futbalovom javisku ako kedysi Pelé. „Je mladý, jeho čas ešte len príde,“ vysvetlil Menotti. Do hráčov hustil: „Viete útočiť, viete brániť, ale záleží len na víťazstve.“ Tvrdil, že hráč s loptu nesmie zastať. Hovoril, že futbal je ako samba – stále tempo a žiadne pauzy. Juhoamerickú techniku spojil s európskou disciplínou a nesmiernou bojovnosťou. Práve tá viedla k titulu.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova