MS 1990

Devätnásteho mája 1984 bolo známe, kde budú majstrovstvá sveta 1990. Súperom Talianska bol Sovietsky zväz. V hlasovaní prehral 5:11, najviac mu vraj priťažil bojkot olympiády 1984 v Los Angeles. Joao Havelange, šéf FIFA, sa mal v zákulisí vyjadriť, že radšej dať svetový šampionát Talianom, ako niekomu, od koho neviete, čo čakať. V európskej časti kvalifikácie ostali sklamaní najmä Francúzi. Majster Európy z ME 1984 a bronzový z MS 1986 si vylámal zuby v skupine s Juhosláviou a Škótskom. Francúzi prehrali v Belehrade i Glasgowe, bod však stratili i po zahanbujúcej remíze na Cypre. V rokoch krízy sa ocitlo Poľsko, medailista z MS 1974 a MS 1982, po štyroch účastiach na svetových šampionátoch sa ocitlo v ofsajde po súbojoch s Anglickom a Švédskom. Poliaci sa na záverečný turnaj MS dostali až v roku 2002. Nás zaujímala kvalifikačná skupina s číslom 7. O postup v nej bojovali Belgicko, Československo a Portugalsko. Belgičania ju zakončili bez prehry, doma zdolali nás i Portugalsko, v Bratislave i Lisabone remizovali. Ježkov tím odohral kľúčový zápas v Prahe na Letne s Portugalskom. Po rýchlom vylúčení útočníka Grigu československé mužstvo ukázalo obrovskú vôľu a vo fantastickej atmosfére dvoma gólmi Bílka ťažkého súpera zrazilo na kolená. A keďže v odvete, v poslednom zápase kvalifikácie, s prehľadom uhralo bezgólovú remízu, postupovalo z druhého miesta, so zhodným počtom bodov ako Belgicko. Mimochodom, dva dni po lisabonskej remíze prišiel 17. november 1989… V Južnej Amerike Brazília nemala problémy s Čile a Venezuelou. Problémy mali naopak Čiľania. FIFA ich diskvalifikovala po tom, čo brankár Roberto Rojas predstieral zranenia spôsobené svetlicou hodenou z tribúny v zápase proti Brazílii a stretnutie predčasne ukončil. FIFA priznala Brazílii kontumačné víťazstvo. V zóne CONCACAF sa tešili Američania a Kostaričania, po tom, čo od zeleného stola vyšachovali Mexiko. Mexická futbalová federácia pripustila štart staršieho hráča na predchádzajúcom svetovom šampionáte juniorov, škandál sa však prevalil a Mexičania za pykali. Horúcim zemiakom bol tentoraz Izrael, FIFA ho tentoraz „hodila“ do oceánskej zóny a Izrael v nej triumfoval pred Austráliou a Novým Zélandom! Ako zástupca Oceánie tak nastúpil v medzikontinentálnej baráži proti Kolumbii. V Bogote prehral, v Tel Avive remizoval. Tri tímy sa kvalifikovali prvý raz – Kostarika, Írsko a Spojené Arabské Emiráty. USA sa vrátili na šampionát po štyridsiatich rokoch, Rumunsko po dvadsiatich. Formát súťaže zostal rovnaký ako v roku 1986 – 24 kvalifikovaných tímov rozdelili do šiestich skupín po štyroch. Celkom šestnásť tímov postúpilo do vyraďovacej časti, a to šesť víťazov skupín, šesť tímov z druhých miest a štyri najlepšie tímy, ktoré sa umiestnili na tretích miestach. Československo dostalo do skupiny Taliansko, USA a Rakúsko. Najväčším prekvapením celého turnaja bol hneď otvárací zápas, ktorý nezvládol veľký favorit. Obhajcovia prvenstva z Argentíny prehrali s Kamerunom. Druhopolčasový gól legendárneho Omana Biyika znamenal pre kamerunských levov napokon postup zo skupiny. Argentína s hviezdnym obsadením, s Maradonom, Caniggiom, Burruchagom, si pripadala ako na znepriatelenom území. Hralo sa v Miláne a tamojšie publikum svoju nenávisť voči Maradonovi, vtedy hráčovi Neapola, prenieslo na celý argentínsky tím. Podľa niektorých zdrojov išlo o najmohutnejšie povzbudzovanie afrického tímu v histórii záverečných turnajov MS. V druhom zápase skupiny Rumuni nachytali na hruškách reprezentáciu ZSSR (2:0), v ktorej vraj prepukli vzbury proti diktátorovi Lobanovskému. Tím ZSSR vzápätí zdolala aj Argentína, keď Maradona predviedol ďalšiu verziu „Božej ruky“ – tentoraz ňou vyrazil hlavičku spred bránkovej čiary. Kamerun, ktorý zvíťazil aj nad Rumunskom (2:1), keď oba góly dal 38-ročný veterán Roger Milla, si mohol v poslednom zápase skupiny dovoliť prehrať so ZSSR 0:4. Sovieti nakoniec v skupine skončili poslední, Argentína postupovala ako tretí tím, víťazom bol senzačne Kamerun. S odretými ušami postúpili Holanďania, ktorých odsunul na tretie miesto v skupine pri rovnosti bodov i skóre s Izraelom žreb. Obaja súperi mali na konte tri remízy. V našej skupine najprv v Ríme dovtedy pred svetom anonymný Schillaci odstrelil jedným gólom Rakúsko a začal pozoruhodnú púť za korunou pre najlepšieho strelca poctou pre najlepšieho hráča MS 1990. Vo Florencii narazilo americké sebavedomie na šikovnosť tímu ČSFR, prehralo 1:5 a to ešte v 88. minúte Meola chytil penaltu Bílkovi, ktorý sa chcel zahrať na Panenku. Skuhravý dal v tomto zápase dva góly a stal sa Schillaciho konkurentom. Víťazstvo Chovanca a spol. oslavovalo niekoľko tisíc Čechov a Slovákov, bolo to prvý raz v histórii, čo naša reprezentácia hrala pred takou kulisou svojich fanúšikov. O päť dní sme na tom istom štadióne zdolali Rakúšanov a mali istotu postupu. Záverečná prehra s Talianskom (0:2), v zápase, v ktorom Belgičan Langenhove neuznal Grigovi regulárny gól, nás usadila na druhé miesto. Čakali sme, kto zo skupiny C sa postaví proti nám. Tam šokovala Kostarika – prehrala s Brazíliou, no zdolala Škótov a potom i Švédov a obsadila druhé miesto. Aj na radosť našej reprezentácie, veď to bol náš osemfinálový súper. Lepšieho by sme si ťažko vybrali… V osemfinále si veterán Milla vychutnal kiks Higuitu, dlhovlasý kolumbijský bohém machroval s loptou ďaleko od šestnástky, prišiel o ňu a Kolumbia sa mohla baliť. Kamerun bol vo štvrťfinále. Írsko po bezgólových 90 minútach i po predĺžení zdolalo Rumunov na penalty. Na štvrťfinále mu stačilo streliť dva góly na turnaji. Po Maradonovej geniálnej uličke zrazila Argentína na kolená favorizovanú Brazíliu (1:0), Juhoslávia v krásnom zápase zdolala Španielsko (2:1), Taliansko si poradilo z Uruguajom, Anglicko v predposlednej minúte predĺženia rozhodlo Plattom o vyradení Belgicka. V zápase našich proti Kostarike (4:1) explodoval Tomáš Skuhravý, dal tri góly, ďalší pridal elegantným priamym kopom Kubík. Po najjasnejšom víťazstve osemfinálovej série sa naši ocitli vo štvrťfinále. Tam mali naraziť na Nemcov, ktorý vyradili Holandsko – v zápase, ktorý vošiel do histórie aj Vӧllerovou rasistickou nadávkou Rijkaardovi a následnou pľuvancovou odvetou. Argentínčania mohli rukavice bozkávať brankárovi Goycocheovi, ktorý chytil v penaltovom rozuzlení Juhoslovanom tri jedenástky. Mimochodom, Maradona tú svoju nedal. Talianom postup cez Írov zariadil Schillaci, Anglicko vyradilo Kamerun (3:2) až po predĺžení, i to len vďaka Linekerovmu gólu z pokutového kopu. „Nepodcenili sme ho. Len sme nevedeli, že je až taký dobrý,“ povedal tréner anglickej reprezentácie Bobby Robson. V Miláne mali proti nám Nemci na svojej strane nielen publikum, ale aj rakúskeho rozhodcu Kohla. Prehrali sme 0:1, prišli o zbytočne vylúčeného Moravčíka, ktorý výkopom polovyzutej kopačky demonštroval rozhodcovi predchádzajúci zákrok na seba. Napriek tomu sa Nemci o víťazstvo v posledných minútach triasli. Taliansky sen sa skončil v semifinále, keď sa neapolskí diváci bezmocne dívali, ako Roberto Donadoni a Aldo Serena zahadzujú zoči-voči skvelému lapačovi penált Goycoecheovi svoje pokusy v jedenástkovom rozstrele. Nemci zdolali v druhom semifinále Anglicko tiež až na penalty, v zápase, v ktorom sa stali pamätným pre slzy Paula Gascoigna – žltá karta, ktorú dostal, znamenala dištanc na najbližší zápas. Vtedy hráč s prezývkou Gazza ešte nemohol vedieť, že nebude finálový. Boj o zlato bol reprízou spred štyroch rokov. Tentoraz však zdevastovaná Maradonova Argentína nestačila na taktický dobre pripravený tím Franza Beckenbauera. Finále bolo jedným z najkontroverznejších zápasov MS všetkých čias. Jeho ospalej atmosfére neprispeli početné sporné rozhodnutia mexického rozhodcu Codesala. Šesť minút pred koncom nariadil diskutabilný pokutový kop, ktorý premenil Andreas Brehme. Navyše Argentína dohrávala oslabená bez štyroch vylúčených hráčov. Nemecko tak získalo tretíkrát titul majstrov sveta a Beckenbauer sa stal po Brazílčanovi Zagallovi druhým mužom, ktorý získal titul majstrov sveta ako hráč aj ako tréner. Futbalisti tak dali najkrajší darček zjednotenému Nemecku.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova