MS 2006

S myšlienkou organizovať záverečný turnaj MS druhýkrát vo svojej krajine prišli Nemci už v novembri 1992. O štyri roky neskôr ju schválili na patričných fórach a o ďalšie dva zvolili Franza Beckenbauera za šéfa kandidatúry, čo v konečnom dôsledku zavážilo. Po finálnom hlasovaní 6. júla 2000 sa pomerom hlasov 12:11 Nemecko presadilo proti Juhoafrickej republike, keď už predtým zo súboja vypadli Brazília, Maroko a Anglicko. Po 32 rokoch Nemecko nachystalo na záverečný turnaj tucet štadiónov a pre účastníkov pripravilo „letnú rozprávku“, na ktorú sa pozeralo v priemere 52500 divákov, čo bol druhý najvyšší priemer v histórii po MS v USA. Kvalifikačné boje, do ktorých zasiahlo 197 z 204 členských krajín FIFA, sa tiahli od 6. septembra 2003 do 16. novembra 2005. V šiestich konfederáciách sa bojovalo o 31 miest na záverečnom turnaji, pričom prvý raz musel o účasť bojovať aj úradujúci majster sveta, ktorým bola Brazília. V Európe sa cez kvalifikáciu neprebrodili Belgicko, Dánsko, Nórsko, Rumunsko, Rusko, Škótsko, z Južnej Ameriky dvojnásobný majster sveta Uruguaj, ktorý v baráži nečakane nestačil na Austráliu. Z Afriky postúpili Senegal, JAR, Kamerun a Nigéria, z Ázie SAE či Irak. Premiérových postupujúcich bolo dosť, radili sa k nim Angola, Ghana, Pobrežie Slonoviny, Togo, Trinidad a Tobago, Ukrajina, ale aj samostatné Česko či spoločná reprezentácia Srbska a Čiernej Hory. Pod trénerskou taktovkou Dušana Galisa vstúpila slovenská reprezentácia do kvalifikácie v 3. skupine, v ktorej boli popri favoritoch Portugalsku a Rusku ešte tímy Estónska, Lotyšska, Lichtenštajnska a Luxemburska. Na jeseň 2004 získali Galisovi zverenci desať bodov, čo bol sľubný odrazový mostík. Prvú a jedinú prehru utrpeli v Lisabone, ale v skupine skončili pri rovnosti 23 bodov s Ruskom vďaka lepšiemu skóre na druhom mieste. Portugalsko postúpilo priamo, Slovákov čakala baráž so Španielskom. Drvivá prehra 1:5 v Madride, podmaľovaná vylúčením obrancu Hada i vykázaním trénera Galisa na tribúnu zmarila pred odvetou prakticky všetky nádeje. Bodkou za dovtedy najúspešnejšou slovenskou kvalifikáciou bola remíza 1:1 v Bratislave.

Boje v prvej etape MS vydali štyroch stopercentných, keď Nemecko, Portugalsko, Brazília a Španielsko vyhrali svoje skupiny s plným počtom bodov. Nemcov ťahal najmä Miroslav Klose, autor štyroch gólov, na rozdiel od predchádzajúcich MS, kde skóroval päťkrát hlavou, vlnil siete strelami nohou. Portugalsko na čele s Figom, Cristianom Ronaldom a Decom postúpilo zo základnej skupiny po 40 rokoch. Brazília mala vo svojom strede opäť Ronalda, ktorý gólom hlavičkou do siete Japonska vyrovnal 32-ročný rekord nemeckého bombardéra Gerda Müllera v počte 14 zásahov na záverečných turnajoch. Španieli, hnaní túžbou konečne uspieť na veľkom podujatí, sa spoliehali na strelca Fernadna Torresa, ktorý svoj čuch na góly potvrdil tromi gólmi. Medzi nečakaných postupujúcich sa zaradil Ekvádor, ktorý zdolal Poľsko i Kostariku a prehral iba s Nemeckom. Upútal najmä útočník Carlos Tenoriou, ktorý prišiel s vizitkou strelca, v katarskej lige strelil viac ako 50 gólov. Prekvapením bol postup Austrálie, jedenásť minút pred koncom duelu s Chorvátskom (2:2) ho gólom zachránil Kewell. Prvým „protinožcom“, ktorý dal vo farbách Austrálie gól na MS, sa však stal jeho spoluhráč Tim Cahill. Ghana vysánkovala z ďalších bojov Česko i USA a stala sa po Kamerune  a Senegale tretím africkým tímom, ktorý pri debute na MS postúpil zo skupiny. Menej sa darilo Pobrežiu Slonoviny, nepostúpilo z C-skupiny, ale jeho hráč Bacari Koné v neúspešnom zápase s Holandskom (1:2) poškvrnil čistý štít brankára Edwina van der Sara, ktorý si držal nepriestrelnosť 1013 minút. Totálnym zlyhaním bolo účinkovanie spoločnej reprezentácie Srbska a Čiernej Hory, v nabitej skupine s Argentínou, Holandskom a Pobrežím Slonoviny skončila posledná bez bodu a s katastrofálnym skóre 2:10. Najmä debakel od Argentíny 0:6 bol zahanbujúci. Švajčiarsko ako jediné neinkasovalo v základnej skupine, ktorú vyhralo so siedmimi bodmi, ani gól a dokázalo si udržať čisté konto aj v 120-minútovom osemfinále proti Ukrajine. Keďže mužstvá neskórovali ani v predĺžení, prišli na rad pokutové kopy, v ktorých Švajčiari prepadli na celej čiare (0:3). Stali sa tak prvými v histórii MS, ktorí opúšťali záverečný turnaj MS bez inkasovaného gólu. Víťazstvom 3:0 nad Ghanou v osemfinále vytvorila nový rekord histórie šampionátom Brazília, bolo jedenástym v rade. Gólom do ghanskej siete sa už po piatich minútach hry sa do análov zapísal aj brazílsky útočník Ronaldo, bol jeho pätnástym na záverečných turnajoch. Iba jeden gól padol v zápase Anglicko – Ekvádor, keď po hodine hry trafil skvele z priameho kopu David Beckham. Nádherná krížna strela Maxiho Rodrigueza do horného rohu rozhodla zase o postupe Argentíny v súboji s Mexikom (2:1 po predĺžení), Nemecko zdolalo Švédsko 2:0 dvoma gólmi Lukasa Podolského v úvodných dvanástich minútach. Francúzi prešli cez Španielov, keď Vieira a Zidane skórovali v posledných minútach, oba tímy už mysleli na predĺženie. Diskutabilné víťazstvo 1:0 gólom z penalty Tottiho v 5. minúte nadstaveného času dosiahlo Taliansko nad Austráliou. Španielsky rozhodca Cantalejo siahol k najprísnejšiemu trestu za pád Grossa cez bezmocne ležiaceho Neilla a Austrálčania oprávnene protestovali. Sťažovali sa však aj Taliani, že im arbiter, ktorý mal evidentne zlý deň, bezdôvodne vylúčil stopéra Materazziho. Pravý rozhodcovský guláš však uvaril Rus Valentin Ivanov v dueli Portugalsko – Holandsko. Udelil v ňom štyri červené karty, po dvoch na oboch stranách, a šestnásť žltých, čím vytvoril smutný rekord šampionátov. Holandské „tulipány“ v Norimbergu, tak ako dva roky predtým v semifinále Euro, znovu skosil presnou strelou Portugalec Maniche. Štvrťfinálová dráma v súboji Nemecka s Argentínou sa odohrala v réžii nášho rozhodcu Micheľa. Argentínčania boli dlho lepší, než nervózni Nemci, ktorých delilo od vyradenia deväť minút, ale hlavička Kloseho zachránila situáciu. Nakoniec prišlo k pokutovým kopom, v ktorých Nemci na veľkých turnajoch nikdy neprehrali a úspešní boli i tentoraz. Penaltovou lotériou vyvrcholil aj duel Anglicka s Portugalskom – ako tradične, bol neúspešný Albión. Obhajcov titulu Brazílčanov vypoklonkovali nezvyčajne skoro Francúzi vďaka gólu Henryho v 57. minúte. „Kanárici“ pôsobili rozpačitým dojmom a prakticky si nevytvorili výraznejšiu šancu na zaznamenanie gólu. Hladko ako nôž maslom prešlo cez Ukrajinu čoraz presvedčivejšie Taliansko, ktorému strelecky konečne zabral Luca Toni. Po 441 „bezgólových“ minútach v reprezentácii dvoma zásahmi najviac prispel k víťazstvu 3:0.

Nemecko vkladalo veľké nádeje do tímu, ktorý výborne nabudil mladý tréner Jürgen Klinsmann a rozpumpovalo víťaznú náladu v celej krajine, ale v semifinále padlo na kolená. Taliansky brankár Buffon ani v šiestom zápase neinkasoval gól od súpera a v závere predĺženia jeho spoluhráči Grosso a Del Piero zasadili domácim smrtiace údery. Pri stave 0:0 chýbali do patovej koncovky doslova iba sekundy. Portugalské zakliatie v súbojoch s Francúzmi nepadlo ani po vyše troch desaťročiach. Penaltu, nariadenú za faul Ricarda Carvalha na Henryho, premenil proti jedenástkovému mágovi Ricardovi Zidane a po 24 rokoch potvrdil znovu verziu európskeho finále. Domáci Nemci si napravili chuť v súboji o tretie miesto, v ktorom vyhrali nad Portugalskom 3:1 vďaka streleckej dispozícii stredopoliara Schweinsteigera. Dal dva góly z troch, o tretí ho pripravil tečovaním jeho strely do vlastnej siete Portugalec Petit. Nemecko sa na 18. majstrovstvách sveta desiatykrát vyšplhalo na stupeň víťazov. Druhýkrát v histórii, po MS 1994 v USA, sa o držiteľovi Svetového pohára nerozhodlo ani po 120 minútach, stav finále bol po góloch Francúza Zidana z penalty a Taliana Materazziho nerozhodný 1:1. Do hry teda vstúpil rozstrel, Taliani premenili všetkých päť pokusov, Francúzi zo štyroch tri, keď Trezeguet opečiatkoval brvno. Finále nedohral 34-ročný francúzsky kapitán Zidane, ktorý hlavou udrel do hrude Materazziho a rozhodca ho v 110. minúte vylúčil. Skvelý hráč, ktorý po MS ukončil  kariéru, si neprišiel ani po striebornú medailu, vyhlásili ho však za najužitočnejšieho hráča turnaja a dostal Zlatú loptu. V role kapitána zdvíhal nad hlavu Svetový pohár a na nemeckých štadiónoch bol vtedy 32-ročný neapolský rodák Fabio Cannavaro ozajstným majákom Talianska. Na vrchole svojej kariéry skvele dirigoval defenzívne šíky pred výborným brankárom Buffonom a tímu vštepoval víťaznú mentalitu. Ustrážil hvizdy kalibru Ševčenka, Baroša, Kloseho, Podolského či Henryho a aj jeho zásluhou Taliansko inkasovalo na celom šampionáte iba dva góly. Hoci v hlasovaní o najužitočnejšieho muža MS 2006 skončil o 35 bodov za víťazným Zidanom, na konci roka ho FIFA vyhlásila ako prvého obrancu za najlepšieho hráča sveta.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova