Peter Németh

Nemecko je krajina, kde (takmer) všetko funguje, ako má. Precíznosť, presnosť, pravidlá a ich dodržiavanie sú atribúty každodenného pracovného i spoločenského života. Presadiť sa, tak ozajstne, nie je jednoduché, pre našinca už vôbec nie. Napriek tomu to mnohí dokázali, v ktorom sa k naprogramovaným postupom primiešiava obrovská vášeň. Nemecko je už osemnásty rok druhým, možno aj prvým domovom 45-ročného Petra Németha. Bojnického rodáka, odchovanca prievidzského futbalu, bývalého 22-násobného slovenského reprezentanta. Jeho puto s krajinou úradujúcich majstrov sveta sa začalo tvoriť v roku 2001, odvtedy sa výraznejšie pretrhlo jediný raz. Aj to krátko po začiatku, keď sa po pôsobení v Eintrachte Frankfurt nakrátko objavil v Trenčíne. Návrat v roku 2003, do vtedy treťoligového Siegenu, ho k Nemecku pripútal na dlhé roky. „Mám to tu rád. Ako hráč som nemohol plánovať. Keď som bol v Ostrave, dostal som ponuku z Eintrachtu, nedala sa odmietnuť, hoci šlo len o hosťovanie. Po sezóne, v ktorej sa nám nepodarilo postúpiť do bundesligy, som veľmi chcel zotrvať v nemeckom futbale. Podarilo sa to o rok neskôr, dohodol som sa so Siegenom, s ktorým som potom ako kapitán vyhral tretiu ligu. Ani vtedy som však ešte nič neplánoval, až neskôr sa situácia vyvinula tak, že som zostal v Nemecku. Krajina mi vyhovuje mentalitou ľudí, maximálne spokojný som aj v profesionálnom živote.“ Z hráčskej kariéry, hoci od roku 2003 nehral na najvyššej úrovni, má rozhodne na čo spomínať. „Eintracht Frankfurt bol a stále je veľkoklub. Bral som ako veľkú poctu, že som si vyskúšal pôsobenie v takom tíme, aj keď len na jednu sezónu. Jednu situáciu nedokážem vyzdvihnúť, ale rozhodne si veľmi cením to, čo som neskôr dosiahol v Siegene. Ten klub predtým nikdy nehral v druhej najvyššej súťaži a postúpil práve v čase, keď som tam bol ja. Navyše, mužstvo som potom v druhej bundeslige viedol s kapitánskou páskou. Keď sa spätne obzriem, boli to pekné a cenné momenty.“ S trénerskou dráhou začal koketovať pred desiatimi rokmi v Siegene. Vzdelával sa, vrcholom štúdia bol zisk najvyššej trénerskej licencie. Pred piatimi rokmi ho oslovilo Dynamo Drážďany, kde pôsobí, so sedemročnou prestávkou, dodnes. „Začínal som ako asistent, potom som robil hlavného trénera, aby som sa neskôr vrátil na pozíciu asistenta, na ktorej pôsobím aj v súčasnosti.“ Je pravá ruka Uweho Neuhausa, 58-ročného odborníka, ktorý dlhé roky pôsobil ako asistent v Borussii Dortmund a pred príchodom do Drážďan viedol v Unione Berlín aj nášho útočníka Adama Nemca. „S Uwem máme vynikajúci vzťah, som úprimne rád, že s ním môžem pracovať. Je veľmi skúsený a otvorený tréner, konzultujeme spolu úplne všetko. V Unione odviedol skvelú prácu, vedomosti sa teraz snaží posúvať ďalej v Dyname,“ informoval bývalý hráč Baníka Prievidza, Žiliny, Ostravy a Interu Bratislava. Post hlavného kouča si vyskúšal už dvakrát, okrem Drážďan aj v Siegene. Aké sú v tomto smere jeho ambície do budúcnosti? „Vôbec o tom neuvažujem, som maximálne spokojný so stavom, ktorý momentálne panuje. Môžem sa učiť, stále zažívam niečo nové v súvislosti s trénerskou praxou. Nežijem v budúcnosti a ani nesnívam o tom, že raz budem viesť mužstvo v bundeslige. Samozrejme, že by to bol obrovský úspech, no nikto z nás nevie, čo bude o rok či o dva. Nemalo by veľký význam zaoberať sa tým, čo sa stane a či sa to stane. Žijem prítomnosťou, tá ma baví.“ Každodenná trénerská robota sa podľa neho v Nemecku nelíši od iných krajín. „S hlavným trénerom pripravujeme tréningové jednotky, analyzujeme súpera. Ja to stále vnímam tak, že každý deň, každý tréning v Dyname Drážďany je pre mňa niečo výnimočné. Je to sviatok. Užívam si to a želám si, aby to tak bolo aj naďalej.“ V Drážďanoch vypukli po sezóne 2015/16 mimoriadne oslavy, klub totiž postúpil do druhej bundesligy. „Bolo to niečo fantastické. Rovnako ako 5. miesto v uplynulom ročníku, čo sme rozhodne nebrali ako samozrejmosť. Máme totiž jeden z najmenších rozpočtov. Napriek tomu, že druhá bundesliga je mimoriadne náročná súťaž, ako nováčik sme mali najvyššie percento držania lopty v zápasoch. Teraz je naša priorita stabilizácia výkonov. Až potom môžeme pomýšľať na vyššie méty.“ Pred začiatkom jarnej časti je Dynamo s bilanciou 6-5-7 a ziskom 23 bodov na 11. priečke, na štvrté miesto stráca len päť bodov, rovnaký počet ho však delí od priameho zostupu. „Odstupy sú veľmi tesné, súťaž je mimoriadne vyrovnaná. Podarí sa vyhrať jeden-dva zápasy a nasleduje rýchly posun vpred, rovnako rýchlo však môže prísť aj pád. Musíme byť obozretní.“ Samostatnou a pri zmienke o Slovensku neporovnateľnou kapitolou v Nemecku sú fanúšikovia, 32-tisícový stánok Dynama býval pravidelne zaplnený. „Keď príde na zápas 30-tisíc ľudí, je to fantastické ocenenie vašej práce. Dynamo je v Nemecku kultový klub, máme 20-tisíc riadnych členov a fanúšikov po celom svete. Ľudia si berú dovolenky, aby za nami mohli vycestovať na sústredenie do Španielska a videli prípravné zápasy.“ Fanúšikovia dokážu veľakrát spôsobiť aj problémy, najmä v okamihu, keď mužstvo nehrá podľa ich predstáv. „Negatívnu skúsenosť v tomto smere nemám, skôr opačnú. Naši fanúšikovia sú futbaloví nadšenci, je až neuveriteľné, ako klub milujú. Dokážu prejsť 600 kilometrov, aby videli jeden ligový zápas. Myslím si, že to je najväčšie ocenenie pre hráčov i trénerov.“ V Dyname Drážďany urobil zo Slovenska najhlbšiu hráčsku brázdu Marek Penksa, v dvoch odohratých obdobiach (1993 až 1994 a 2007 až 2008) odohral celkovo 67 zápasov a strelil 10 gólov. V závere minulého tisícročia sa v Drážďanoch mihol Radoslav Kozinka a v rokoch 2006 až 2007 pôsobil v Dyname Ján Kožiak. „Naši skauti pozorne sledovali minuloročné majstrovstvá Európy hráčov do 21 rokov a v slovenskom tíme videli veľa zaujímavých hráčov. Bavili sme sa o nich, pred prípadným prestupom však musí do seba zapadnúť veľa faktorov. Hráč musí vyhovovať nášmu systému, musí byť zaplatiteľný, sám musí chcieť prísť. Uvidíme, možno v budúcnosti niekoho získame, závisieť bude aj od prípadných odchodov,“ vysvetlil Peter Németh, ktorý našiel v Drážďanoch skvelé uplatnenie. Neexistuje veľa slovenských trénerov, ktorí by boli podobným spôsobom úspešní za slovenskými hranicami a navyše v takej futbalovej krajine ako Nemecko. „Našiel som si skvelý klub a skvelých priateľov, otvorený som všetkému, ako profesionál vo futbale nemám inú možnosť, ale momentálne neuvažujem i ničom inom. Ani o tom, že by som Nemecko opustil a vrátil sa na Slovensko.“

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova