Pierre Littbarski

Racing Club de France hráva iba na regionálnej úrovni, v piatej lige, no v minulosti zažil dobré časy. Je jedným z najstarších francúzskych klubov, založili ho 1882, bol jedným zo zakladateľov Ligue 1. Raz sa tu oslavovala liga, päťkrát Francúzsky pohár. V sezóne 1959/60 dosiahnutých 118 gólov v najvyššej súťaži je stále rekordom. Racing Club de France sídli v parížskej štvrti Colombes. Stade Lucien-Choine je dejiskom domácich zápasov. Prezidentom je Patrick Norbert, trénerom Guillaume Norbert. Farbami sú belasá a biela. Raoul Diagne je prvý hráč tmavej pleti, ktorý reprezentoval Francúzsko, zviditeľnili sa tu aj Roger Marche, Oscar Heisserer. Thadee Cisowski, Luis Fernandez, Maxime Bossis, David Ginola, Luis Sobrinho, Enzo Francescoli, Alfred Bloch a Ruben Paz. V rokoch 1986 až 1987 tu legionárčil Pierre Littbarski.

Dokázal zahrať na pozícii ofenzívneho stredopoliara alebo na krídle. V 1. FC Kolín sa stal profesionálom v roku 1978. Na jeho hernom progrese sa podieľal tréner Hennes Weisweiler. Mal sa od koho učiť, na súpiske mužstva figurovali Harad Schumacher, Dieter Müller a Bernd Schuster. Jeho gól rozhodol finále národného pohára v ročníku 1982/83. Trikrát sa pričinil o druhé miesto v lige. Zahral si vo finále Pohára UEFA 1985/86. Získal si srdcia fanúšikov. Na 89 presných zásahov potreboval 234 vystúpení. Z Francúzska sa do 1. FC Kolín vrátil začiatkom ročníka 1987/88. Strieľal už menej gólov, v 172 zápasoch ligy sa presne trafil 27-krát. JEF United Ichihara a Brummel Sendei sú kluby, v ktorých končil. Zaslúžil sa o postup do vyvrcholenia turnaja na ME 1982 dvadsaťjedenročných, v A-mužstve absolvoval premiéru 14. októbra 1981, v útoku ho dopĺňali Klaus Fischer a Karl-Heinz Rummenigge, trénerom bol Jupp Derwall. Do základnej zostavy sa prepracoval na MS 1982, vtedy a v roku 1996 sa podieľal na druhom mieste, v roku 1990 sa stal majstrom sveta. NSR reprezentoval s 18-gólovou bilanciou 73-krát. Mal dobrý ťah na bránu, zdobila ho jedinečná loptová technika, vynikal v hre jeden na jedného. Bol magnetom pre divákov. Nadštandardná bola jeho strela zo strednej vzdialenosti. Značkou kvality bol jeho rohový kop.

Trénerskú kariéru odštartoval na výbornú, FC Yokohama priviedol k postupu do druhej ligy. V Leverkusene bol asistentom. Dva roky sedel na lavičke Duisburgu. Sydney FC kormidloval s bilanciou 21 výhier, sedem remíz a šesť prehier. Avispa Fukouka a Saipa sú kluby, v ktorých pokračoval v kariére. Posledným jeho pôsobiskom bol Wolfsburg, momentálne tu pracuje ako hlavý skaut.

Lichtanštajnsko je malá krajina v strednej Európe. Bezprostredne susedí len so Švajčiarskom a Rakúskom, leží v údolí Rýna, medzi Alpským Rýnom a Alpami. Je kniežatstvom – dedičnou konštitučnou monarchiou. Od roku 1989 stojí na čele krajiny knieža Hans Adam II. Lichtenštajnský. Hranica s Rakúskom má dĺžku 35 km a so Švajčiarskom 41 km. Žije tu 0,035 milióna obyvateľov. Jediným profesionálnym futbalovým klubom je Vaduz. Funguje od roku 1932. V rebríčku UEFA mu patrí 196. miesto, päťkrát sa predstavil v najvyššej súťaži Švajčiarska, naposledy v sezóne 2020/21. Rekordérom v počte vystúpení je Franz Burgmeier, najviac gólov dosiahol Daniele Polverino. Zo zisku Lichtenštajnského pohára sa v klube tešili 47-krát. Klubovou farbou je červená. Rheinpark je dejiskom domácich zápasov, zmestí sa tam 7584 divákov, hráva tu aj národný výber Lichtenštajnska. Patrick Burgmeier zastáva funkciu prezidenta. Pierre Littbarski tu pôsobil ako tréner v rokoch 2008 až 2010.

Diskusia je uzavretá

Reklama

Posledné príspevky

Archív podľa kľúčového slova