Slovensko v roku 2017

V reprezentačnom roku 2017 prekryl jeden veľký neúspech viacero menších úspechov. Slovensko síce skončilo vo svojej kvalifikačnej skupine na druhom mieste, ale v konečnom účtovaní sa neprebojovalo ani do baráže o postup na MS v Rusku. V tabuľke druhých sme, žiaľ, skončili poslední. Tento fakt sám o sebe by nebol až taký strašný, keby sme sa nepresadili proti špičke starého kontinentu. My sme však zlyhali v konkurencii európskeho priemeru. Slovinsko a Škótsko nedosahujú ani našu úroveň, nieto vyššiu a kto tvrdí opak, je alibista. Nikto z našich súperov, s výnimkou Anglicka sa nepredstavil na ME 2016, Škóti o veľkom podujatí snívajú už dve dekády. Hráčov sme mali jednoznačne na to, aby sme sa dostali minimálne do vyraďovacej fázy o svetový šampionát.

Premrhaná šanca vrhá chtiac-nechtiac tieň na všetky dobré veci, ktoré sa udiali v reprezentácii. K prehre v Škótsku nemalo prísť, presnejšie nie k spôsobu, akým sa zrodila. Zlým mentálnym nastavením od pristátia v Glasgowe počnúc, úvodnou pasivitou a naivným vylúčením Maka pokračujúc, netaktickým trojstriedaním v závere končiac. Stalo sa, už sa neodstane. Hrať sa na keby, nemá zmysel. Podstatné je vypracovať presnú analýzu, vďaka ktorej sa v budúcnosti vyhneme urobeným chybám, no zároveň nadviažeme na najväčšie pozitíva. Bez výhovoriek na rozhodcov, či iných konšpiračných teórií. Napriek tomu, že sme malá krajina a vo futbale na rozdiel od Slovinska nedisponujeme ani diplomatickou silou, môžeme byť úspešní. Chce to zamerať sa výhradne na seba a veci, ktoré vieme ovplyvniť. Akákoľvek forma ukrivdenosti – pred, počas, ani po nie je prípustná! Máme na čom stavať. Ešte stále sa môžeme oprieť v obrane o osobnosť Martina Škrtela. Reprezentačný kapitán síce pred Vianocami dovŕšil Kristove roky, no stále patrí na stopérskom poste k pilierom európskej triedy. Reprezentačnú kariéru ukončil Ján Ďurica. Patrí mu vďaka za všetko, čo urobil v najcennejšom drese. Škriniar už bol a ešte viac bude adekvátnou, ba i vhodnejšou alternatívou do stredu obrany. Marek Hamšík oslávil tridsiatku, ešte stále mu to hrá skvele. Ruky i nohy do ofenzívy mu rozviazal príchod Lobotku. Pre áčko ho tréner Kozák objavil neskoro, čo je však lepšie ako ešte neskôr, prípadne nikdy. Od domáceho zápasu so Slovinskom sa vykryštalizovala silná základná zostava. Najviac z nej profitoval útočník Adam Nemec, ktorý sa presadzoval spôsobom pre fanúšikov nečakaným. V bránke nenápadne nahradil spoľahlivo chytajúceho Kozáčika modernejší Dúbravka, viac šancí začali konečne dostávať mladší hráči. So sebou v závese priniesli väčšiu futbalovosť, odvahu, konštruktívny spôsob hry, zdravú drzosť. Najdôležitejšie boli dva momenty. Dominantný štýl, ktorým sme zdolali Slovinsko a úvodná pasáž zápasu v Anglicku. Slovincov sme v Trnave herne deklasovali, hoci víťazstvo 1:0 by mohlo budiť zdanie, že to tak nebolo. Lenže viac ako 70-percentné držanie lopty, množstvo našich vyložených šancí proti žiadnej súperovej a neutíchajúce ovácie publika, nevyvrátiteľne svedčia. Ešte viac nádejí vyvoláva prvá polhodina z Wembley. Počas nej sme boli lepší ako reprezentácia z kolísky futbalu. Prvýkrát vôbec sme v dlhej pasáži herne prevýšili jasného favorita. Technicky, kombinačne, sebavedomím, v aktivite. Presvedčili sme sa na vlastnej koži o tom, že nič nie je nemožné. Keď sme dokázali tretinu zápasu pretláčať svetovú veľmoc, je v našich silách rozdať si to s každým. Na rovinu, s hrdo vztýčenou hlavou, nie iba v úslužnom predklone. Iste, neočakávajme, že s európskou elitou budeme vytierať dlážku, veď aj v Anglicku sme napokon prehrali. A zaslúžene. Odložme naivitu, ale nevzdávajme sa snov. Limity neexistujú, pokiaľ si ich sami nevytvoríme. Island má približne 17-krát menej obyvateľov ako Slovensko. Na vlaňajšom Eure postúpil do štvrťfinále, za pýchu strestal Angličanov, kvalifikoval sa aj na svetový šampionát. Čo dokázali v krajine gejzírov, môžeme aj u nás. Áno, dá sa to!

Najviac zápasov v uplynulom kalendárnom roku odohrali Tomáš Hubočan a Marek Hamšík. Obaja naskočili do všetkých ôsmich stretnutí, len obranca Trabzonsporu však figuroval zakaždým v základnej zostave. Celkovo odohral 658 minút, do plného počtu mu chýbalo 62 minút, keďže trikrát striedal. Hamšík bol celkovo až piaty najvyťaženejší hráč (592 minút), pred neho sa dostali aj Peter Pekarík s kapitánom Martinom Škrtelom (obaja 630 minút) a Milan Škriniar (603 minút). Naopak, najmenej reprezentačným minút v roku 2017 dosiahol László Bénes, stredopoliar Borussie Mӧnchengladbach nastúpil v júnovom súboji na pôde Litvy až v nadstavenom čase, bolo to jeho jediné doterajšie vystúpenie v A-mužstve.

Rok 2017 odštartovali slovenskí futbalisti januárovým sústredením v Spojených arabských emirátoch. Keďže nešlo o asociačný termín, trénerské duo Ján Kozák a Štefan Tarkovič malo k dispozícii neskúsený výber zložený prevažne z hráčov slovenskej a českej ligy. Slováci dvakrát prehrali: najskôr s Ugandou 1:3 a potom so Švédskom ešte výraznejším rozdielom 0:6. V oboch prípadoch išlo o neoficiálne vystúpenie. Zo siedmich úspešných strelcov, ktorí sa v roku 2017 postarali o jedenásť gólov (Slovinec Mevlja si dal vlastenca), si až traja otvorili strelecký účet v národnom tíme. Ako prvému sa to podarilo v marci na Malte stredopoliarovi Jánovi Gregušovi. V septembri zaznamenal veľmi cenný prvý gól v reprezentácii Stanislav Lobotka, keďže skóroval v slávnom londýnskom Wembley. Záložník Celty Vigo v novembri pridal aj druhý zásah, proti Nórom rozhodol o víťazstve 1:0. V súboji s Ukrajinou trafil prvýkrát v najcennejšom drese do čierneho stopér Lukáš Štetina. Líder našej ofenzívy Marek Hamšík sa jedným gólom dostal už na métu 21 a len dva presné zásahy ho delia od rekordéra v tomto smere Róberta Vitteka.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova