Správy

Patril k ostrieľaným trénerom. Pred desiatimi rokmi Močenok takmer posunul do ligy, bol v Dunajskej Strede, asistentom v Debrecíne, naposledy v Galante, ale neviedol tím v najvyššej súťaži. Bol elegantný, slušný a korektný a na lavičke s povestnou ofinou, ktorú si upravoval do strany. Zvládol veľa zápasov, ten so zákernou chorobou prehral v piatok večer. Mal 61 rokov. Pred pár týždňami Denník Šport s Tiborom Meszlényim telefonoval. Bolo cítiť, že má zdravotné problémy. „Začali mi opúchať nohy a popritom vyskočili ďalšie problémy s prostatou a lymfatický systém nebol v poriadku… Bojujem proti osudu, ako sa dá. Tak rád by som sa vrátil na striedačku, ale zdravotný stav mi to v žiadnom prípade nedovoľuje. Podporuje ma rodina, kamaráti, známi. Je to nesmierne náročné, ani vo sne mi na nenapadlo, že takto dopadnem. V mojom živote ide o najťažší zápas. Tento je však neľútostný, nedá sa ovplyvniť ako na trávniku. Čakám, čo bude… Bol som na onkológii na Kramároch. Chodili okolo mňa, ale stav sa nezlepšil. Snažil som sa nájsť pomoc v Chorvátsku u liečiteľa. Začal som užívať silný výťažok z bylín, no ani to nemalo priaznivý účinok.“ „Stále tomu nemôžem uveriť, som zaskočený,“ povedal zatiahnutým hlasom bývalý útočník Ľubomír Bernáth. „Mal zdravotné problémy, ale veril som, že napriek komplikáciám sa vráti do bežného života. Priebeh bol rýchly a krutý. Bol to výborný človek a tréner s prirodzeným rešpektom. Bol prísny, vedel stlmiť partiu a často s nami zostával aj po zápasoch, bol za každú srandu. Osobne som mu vďačný za veľa. Vytiahol ma do Močenka, kde sa mi darilo strelecky a prestupom do Trnavy som sa dostal do najvyššej súťaže.“ V Devíne aj v Močenku pod Meszlényim nastupoval Radoslav Paľo. „Je mi smutno, cítim úzkosť, mám stiahnuté hrdlo. Budem na neho spomínať rád a s úctou. Bol prísny, držal disciplínu, ale dokázal atmosféru aj uvoľniť. Maximalista s dôrazom na výsledky,“ povedal 42-ročný hráč, ktorý sa po rokoch vrátil do Močenka. „Raz som si nevypočítal odskok lopty, tá ma preskočila a takmer sme inkasovali. Po zápase tréner chytil loptu a s úsmevom mi vravel, aby som vedel, že vo vnútri je vzduch a nečakaj, že ti zostane pri nohe.“ V Elduse pôsobil aj Erik Hrnčár. „Meszlényi bol dobrý a kvalitný tréner. Dokázal sa s nami otvorene rozprávať, aj sa zabaviť. Niekedy mi dal „vyžrať“, že som prišiel z Nitry. Naše vzťahy sa tým nikdy nenaštrbili, práve naopak, vždy sme sa dokázali otvorene baviť. Povedal veci priamo, čo som si vážil,“ podotkol bývalý hráč Nitry, Petržalky či Senca, ktorý s futbalom skončil a pracuje v strojníckej oblasti v Rakúsku. Galantu po jeseni prebral Andrej Štellár. „S Tiborom sme sa poznali dlhšie. Dokázal si získať hráčov na svoju stranu, poradiť a bol otvorený novým veciam. Veľa sme konzultovali o futbale i bežnom živote. Ako človeka som si ho vysoko vážil.“ Tibor Meszlényi miloval rodinu, bol hrdý na tri deti a vnúčatá. Oženil sa pred 35 rokmi a manželka mu bola veľkou oporou, prežívala s ním futbalové radosti i stresy. „Život ide ďalej, ale bez základného piliera to bude nesmierne náročné. Stratili sme výborného, poctivého a milujúceho otca,“ začal rozprávanie s uboleným srdcom najmladší z troch detí, 21-ročný Renáto, ktorý hral za ETO Gyȍr a po návrate ho trénoval otec v Seredi a naposledy v Galante. „Za každých okolností stál pri rodine. Vždy, keď sme sa na neho obrátili, nikdy sa neotočil chrbtom. Čo povedal, to splnil. Už nebudeme počuť jeho dobré rady, vidieť jeho pokoj i úsmev. Strašne to bolí, je to obrovská rana.“ Na jeseň osem kôl viedol treťoligovú Galantu z lavičky. Viac mu nedovolil jeho zdravotný stav, ktorý sa každým dňom zhoršoval. „Zhruba štyri mesiace boli pre neho poriadnym utrpením. Nepracovala mu pečeň, zalieval sa vodou, nemohol chodiť a poriadne dýchať, opuchol. Napriek tomu sa snažil aspoň po telefóne vypomôcť mužstvu, na viac už nemal sily.“ Chodil po doktoroch, problémy pretrvávali. „Chemoterapia nepomohla, skôr mu ničila telo. V Zadare dostal dve flaštičky liekov, ani tie obrat nepriniesli. Tá zákerná choroba ho zvnútra doslova zožierala. Bol slabý, takmer bezvládny. V posledných týždňoch sa pridali ťažkosti s potrebou, už neprijímal potravu. Chodil do nemocnice, kde mu dávali infúzie, potrebné živiny. Hotové utrpenie. Telo mal napadnuté, ťažko rozprával, výrazne schudol a smrť je pre neho vykúpením,“ pokračoval so slzami v očiach syn. „Otec sa narodil v Trnave, boli sme v Galante a bývali sme v Šali. Dlhé roky chodil na zápasy Spartaka, mená hráčov mal v malíčku a túžil tento klub aj trénovať. Dvakrát to stroskotalo. Veľký futbalový sen si už nenaplnil.“ Z nemocnice chodil na dva-tri dni domov, aby nabral silu a videl najbližšiu rodinu. „Akoby niečo tušil,“ zamyslel sa Renáto. „V piatok okolo 19. hodiny sme boli všetci pri ňom. Pozbieral posledné sily a počkal na príchod sestry Simonky, ktorá býva v Zlatých Moravciach. Otec pozeral do stropu, chytili sme sa za ruky a s trasúcim hlasom šepol: ľúbil som vás, ďakujem za všetko…“

Až v záverečnom kole prvej polovice dosiahli premiérové víťazstvo v aktuálnej sezóne bundesligy „capkovia“ z Kolína nad Rýnom. Bezzubých „vlkov“ z Wolfsburgu vyprevadili domov s tesnou prehrou 0:1, o ktorú sa gólom v 66. minúte postaral Christian Clemens. Kolínčania, ktorým sa proti Wolfsburgu zvykne dariť a z posledných šiestich vzájomných konfrontácií dosiahli dve víťazstvá a štyri remízy, v poslednej možnej chvíli odvrátili hrozbu, že sa stanú historicky najmenej úspešným mužstvom prvej polovice. Po ich triumfe zostal neslávny primát tímu Tasmania 1900 Berlín, ktorý v sezóne 1965/66 – tretej v histórii a prvej s osemnástimi účastníkmi – vyhral a remizoval iba raz, kým 1. FC Kolín má na konte pri jednom víťazstve o dve remízy viac. Na dvoch pred sebou, Werder Brémy a Hamburger SV, má však frustrujúcu deväťbodovú stratu. Stefan Ruthenbeck, dočasný tréner Kolínčanov, vytiahol eso z rukáva, keď namiesto Risu poslal na ihrisko Clemensa a ten už po troch minútach rozhodol o osude zápasu. „Vyhrali sme vďaka úspešnosti v osobných súbojoch v strede poľa a dobrých ťahoch v krídelných priestoroch. Prvé ligové víťazstvo v sezóne bolo zaslúžené, mužstvo sa za poctivú prácu odmenilo, ale s výhľadom do budúcnosti to neznamená veľa,“ konštatoval Ruthenbeck. Dočasného kouča by mal na poste vystriedať Peter Bosz, prepustený v Borussii Dortmund, klube, do ktorého mieril odvolaný kolínsky tréner Peter Stӧger. Na adresu tohto Rakúšana vyslovil kritické slová nový športový riaditeľ kolínskeho klubu Armin Veh. Po nástupe do funkcie pred týždňom povedal: „Mužstvo je zlými výsledkami zasiahnuté mentálne, ale kvária ho aj fyzické problémy, čo naznačuje nedostatky v tréningovom procese. Nie je normálne, aby bolo trinásť hráčov zranených.“ Stӧger, ktorý s tímom Dortmundu vyhral po nástupe oba zápasy, odkázal: „Pozdravujem Kolínčanov a je mi ľúto, že má 1. FC toľko zranených…“ V utorok čaká ešte 1. FC Kolín zápas osemfinále Nemeckého pohára v Gelsenkirchene proti tamojšiemu Schalke 04. Tam sa pokúsi potešiť svojich fanúšikov dobrým výkonom, keďže v bundeslige nevyzerajú jeho vyhliadky ružovo. „Naše plány sa už spájajú s účinkovaním v druhej bundeslige, všetko iné by sa rovnalo superzázraku,“ pomenoval realitu bez ružových okuliarov Armin Veh.

Dlhodobo zaujímavé výkony ľavého obrancu MŠK Žilina, člena úspešnej reprezentácie do 21 rokov a v tomto roku už aj člena reprezentačného A-mužstva Roberta Mazáňa, neušli pozorovateľom zahraničných klubov. Portugalský denník O Jogo sa vytasil so záujmom Benficy. Podľa tohto portugalského zdroja, ktorý priniesol aj obsiahly profil Róberta Mazáňa, by mohlo k transferu dôjsť už v januári. Róbert Mazáň momentálne dovolenkuje v exotickom zahraničí, o reakciu Denník Šport požiadal preto jeho hráčskeho agenta. „Áno, táto možnosť tu je, Benfica má skutočne o Roba záujem. Transfer môže byť naozaj témou už najbližšieho prestupového obdobia. Benfica však nie je jediný záujemcom, ozvali sa aj kluby z Talianska a Španielska, ktoré však v tejto chvíli nemôžem špecifikovať. Samozrejme, o všetkom bude rozhodovať samotný hráč a rozhodujúce slovo spolu s ním bude mať aj MŠK Žilina. Má platnú zmluvu a musím povedať, že tento klub Robovi veľmi pomohol,“ povedal Branislav Jašurek. Čiperný ľavý bek alebo stredopoliar Robert Mazáň má 23 rokov, doteraz pôsobil v AS Trenčín, holandskom AGOVV Apeldoorn, FK Senica, poľskom Podbeskidzie a od júla 2016 v MŠK Žilina, v ktorom sa pôvodné hosťovanie zmenilo na transfer.

Konečne! Čo muselo prísť, to prišlo! Marek Hamšík sa v drese Neapola dočkal svojho 115. gólu, ktorým v historickej tabuľke vyrovnal métu legendárneho Diega Maradonu. Slávny Argentínčan hrával za SSC v rokoch 1984 až 1991. Odohral zaň 259 zápasov, dal 115 gólov, v Talianskom pohári 29, v európskych súťažiach päť. Posledný gól za Neapol strelil v apríli 1991. Samozrejme, okamžite sa stal ikonou SSC, nakoniec, už pri prezentácii ho 5. júla 1984 na štadióne San Paolo vítalo 75000 fanúšikov. S klubom sa stal dvakrát majstrom Talianska (1987, 1990), vyhral Taliansky pohár (1987) i Taliansky Superpohár (1990), tím priviedol i k medzinárodnému úspechu v podobe triumfu v Pohári UEFA (1989). Momentálne 30-ročný Marek Hamšík pôsobí v Neapole od leta 2007, predtým hrával za Bresciu a za bratislavský Slovan. Do Neapola neprišiel s huriavkom ako Maradona, ale dosiahol obrovské renomé. Náš stredopoliar odohral za Neapol zatiaľ 477 duelov, prvý gól strelil 15. augusta 2007 v zápase prvého kola Talianskeho pohára proti Cesene. O mesiac, 16. septembra 2007, dal svoj prvý gól do siete Sampdorie Janov. Zo 115 gólov v drese SSC dal 95 v lige, v Talianskom pohári päť, na európskej scéne pätnásť. V Neapole sa stal jedným z kľúčových hráčov mužstva, momentálne je jeho kapitán. V rokoch 2012 a 2014 pomohol SSC k víťazstvám v Talianskom pohári, v roku 2014 zdvihol nad hlavu trofej za taliansky Superpohár. Na medzinárodnej scéne klub na trofej nedosiahol, v sezóne 2014/15 sa však Neapol dostal do semifinále Európskej ligy UEFA. „Som šťastný, pretože nie každý futbalista má vo svojej kariére šancu dosiahnuť na taký strelecký rekord. Čakal som na to dosť dlho, kým strelím 115. gól. Každý mi ten rekord pripomínal a mne to akosi túto jeseň nepadalo. Nebol som z toho nervózny. Bol som trpezlivý. Vedel som, že to raz príde. Porovnávať mňa s Diegom Maradonom sa však nedá. Je to neporovnateľné! Diego bol, je a bude iba jeden. Vážim si však, že som vyrovnal jeho neapolský rekord,“ poznamenal Marek Hamšík. Gratulantov bolo veľa. Medzi nimi aj tréner Neapola Maurizio Sarri. „Sme všetci šťastní. Ja som nepochyboval, že dá ten gól, pretože je hráčom mimoriadnej úrovne. Vedeli sme, že ak mu pomôžeme, odplatí nám to jeho výkonmi,“ uviedol Maurizio Sarri.

Futbalisti Realu Madrid triumfovali na tohtoročných MS klubov v Spojených arabských emirátoch a ako prví v histórii obhájili titul. Hráči úradujúceho šampióna európskej Ligy majstrov vo finále v Abú Zabí gólom Cristiana Ronalda z 53. minúty zvíťazili 1:0 nad tímom brazílskeho Grémia Porto Alegre, aktuálneho víťaza juhoamerického Pohára osloboditeľov. Zverenci trénera Zinedina Zidana vybojovali piatu trofej v roku 2017 – predtým triumfovali v Lige majstrov, španielskej La Lige, európskom Superpohári a španielskom Superpohári. „Čísla hovoria za všetko. Som veľmi šťastný. Mužstvo hralo fantasticky a získalo ďalší titul. Odohrali sme výborný zápas a zaslúžili sme si víťazstvo,“ povedal Cristiano Ronaldo. Real vlani triumfoval na svetovom šampionáte klubov v Japonsku, „biely balet“ uspel aj v roku 2014 v Maroku. Ziskom tretieho prvenstva vyrovnal rekord svojho odvekého rivala FC Barcelona.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova