Správy

Súboj o prvé miesto napokon nepriniesol žiadnu drámu, stal sa jednoznačnou záležitosťou v šlágri zo všetkých stránok lepšej Serede. Tá totiž predviedla dvadsaťminútovku ako z ríše fantázie. Na súpera vybehla vysokým pressingom, ktorý slávil úspech už po dvadsiatich sekundách hry, keď mali domáci po kontakte stopéra Szӧcsa s Morongom výhodu penalty, z ktorej otvoril skóre ľavý obranca Mečiar. „Už v prvom jarnom zápase v Novom Meste som penaltu premenil. Tentoraz som loptu dával do opačného rohu, lebo som mal vnútorný pocit, aby som zmenil stranu. Veril som si a vyšlo to! Mali sme veľmi dobrý vstup do zápasu, vyhrávať 2:0 už v 13. minúte a mať ešte ďalšie dve šance, to ani inak hodnotiť nemožno,“ povedal kapitán ŠKF Sereď, ktorý na seba v prvom polčase upozornil aj tvrdým projektilom zo štandardky, ktorý zatriasol spojnicou žrde a brvna nad skalickým brankárom Čikošom-Pavličkom. „Chýbalo možno desať centimetrov. Škoda… Teraz to síce nevyšlo, možno to vyjde vtedy, keď to mužstvo bude potrebovať ešte viac,“ vravel po zápase spokojný Martin Mečiar. Hrdinom šlágra sa stal strelec dvoch gólov Adam Morong. „Pred mojím prvým som dostal výbornú prihrávku od Ulricha, loptu som si prebral a situáciu som riešil strelou pod brankára. Pred druhým gólom zase spravil dobrú robotu Pankaričan, prihrávkou ma našiel medzi hráčmi súpera, loptu som si najskôr pripravil a vzápätí okamžite zakončil. Už pred zápasom som si veril, že Skalicu môžeme zdolať. Podarilo sa, prevzali sme líderskú štafetu a toto postavenie by sme si chceli udržať čo najdlhšie,“ povedal Morong, ktorý sa dvoma zásahmi vyšplhal v tabuľke najlepších kanonierov už na dvanásťgólovú kótu. Na Skalicu sa toho v Seredi zosypalo neúrekom. Inkasovala expresne rýchlo, od 23. minúty dohrávala o desiatich. Tímu zo Záhoria slúži ku cti, že nezložil zbrane, ale za takýchto okolností už nedokázal zvrátiť nepriaznivý vývoj zápasu. Aj preto bola pre trénera hostí Jozefa Kostelníka pozápasová tlačovka skôr utrpením. „Po tomto výsledku sa mi nehovorí ľahko. Robili sme chyby a súper nás za ne trestal. Už v 1. minúte po chybe nasledovala penalta, zakrátko sme dostali ďalší gól a v 23. minúte červenú kartu, po ktorej to už bolo ťažké. Po prestávke sme chceli odpovedať kontaktným gólom, ale súper nás potrestal ďalšími. Verím, že táto prehra bude pre nás poučná, vždy je lepšie, keď prišla teraz, ako keby mala prísť v závere súťaže.“

Drámu ako od majstra napätia Alfreda Hitchcocka si mohli užiť fanúšikovia, ktorí videli zápas medzi Portugalskom a Egyptom. Afričania viedli na neutrálnej pôde vo švajčiarskom Zürichu gólom Salaha, ale Cristiano Ronaldo dvoma hlavičkami v nadstavenom čase zariadil víťazstvo. Kanonier Realu Madrid mal slabší vstup do sezóny, trápil sa herne i strelecky, v druhej časti tohto ročníka je však na nezastavenie a dokazuje to na klubovej i reprezentačnej úrovni. Od začiatku tohto roka si pripísal v štrnástich stretnutiach 23 presných zásahov! Dva najčerstvejšie z nich znamenali víťazstvo úradujúcich majstrov Európy nad Egypťanmi. Tridsaťtriročný rodák z Funchalu sa zásluhou 81. gólu zároveň dostal na tretie miesto medzi najlepšími reprezentačnými strelcami histórie, pred ním sú už iba Ferenc Puskás (84 gólov) a Iránec Ali Daei, ktorý skóroval za národný tím až 109-krát. V prvom polčase gól nepadol. Po zmene strán spoza šestnástky napriahol Mohamed Salah a jeho strela zapadla presne k žrdi. Egypťan má v súčasnosti obdivuhodnú formu. S 29 gólmi vo farbách FC Liverpool je najlepší kanonier Premier League a streleckú pohodu si preniesol aj do reprezentácie. Na druhej strane však zaúradoval Cristiano Ronaldo. V nadstavenom čase najprv v 92. a potom v 94. minúte, sa ukážkovo zavesil do vzduchu a boli z toho dva hlavičkové gólové zápisy. „Je naše šťastie, že máme v mužstve najlepšieho futbalistu na svete. Cristiano je rozdielový hráč. Cítim doslova ako požehnanie, že je v našom tíme,“ vyhlásil portugalský brankár na margo reprezentačného kapitána.

Finále Kráľovského pohára vôbec nevyzeralo, že medzi jeho aktérmi je v rebríčku FIFA rozdiel až sto miest. Thajsko zdatne držalo krok s favorizovaným Slovenskom. Naši však otupili útočné snahy súpera tromi peknými gólmi. Domácich hnal dopredu zaplnený národný štadión Rajamangala, v hľadisku bolo vyše 40000 divákov. Temperamentní thajskí fanúšikovia kričali po každej úspešnej prihrávke či čo i len náznaku útočnej aktivity. Najaktívnejší z domácich futbalistov bol Chanathip Songkrasin, tento necelých 160 cm vysoký útočník vie s loptou divy. Nebál sa hodiť si ju medzi dvoch protihráčov a odvážne preniknúť aj cez najmenšiu štrbinu v slovenských zadných radoch. „Thajčania hrali veľmi dobre, no my sme dali tri góly. Žiaľ, zbytočne sme inkasovali dva, ktoré sme nemuseli dostať. Sme radi, že sme zvíťazili, lebo všetci si myslia, že to je jednoduché, ale bolo to veľmi náročné,“ povedal Róbert Mak. Krídelník gréckeho klubu PAOK Solún si okrem presného zásahu pripísal aj asistenciu na úvodný gól Ondreja Dudu. Najkrajší moment však má na svedomí Erik Pačinda. Jeho gólová strela do šibenice bol ukážková. „Všetky naše góly boli veľmi pekné. Zásah Erika Pačindu bol najkrajší, spravil to excelentne. Sme na ihrisku jedenásti a každý gól i asistencia sa rátajú. Sme veľmi radi, že sme to zvládli ako mužstvo, aj s realizačným tímom,“ doplnil Róbert Mak. V Thajsku boli tropické horúčavy a veľká vlhkosť vzduchu. Finále Kráľovského pohára sa však hralo vo večerných hodinách, keď teplota trochu klesla. „Vo finále sme sa cítili lepšie než v prvom dueli, zvykli sme si na podmienky. Nebolo ľahké zvládnuť let, časový posun i teplo, no každý hráč sa s tým vyrovnal výborne,“ povedal kmeňový hráč Zenitu Petrohrad, ktorý je v Grécku na hosťovaní do konca aktuálnej sezóny.

Naša nádej na účasť v baráži stále žije. Slovenská reprezentačná dvadsaťjednotka, premiérovo pod taktovkou Ota Brunegrafa, víťazstvom v Albánsku ukončila sériu troch kvalifikačných prehier. Piatkový triumf v Tirane možno bez debaty označiť ako „zablatené“, ale zároveň veľké víťazstvo. Aj preto, že zápas, ktorý sa hral na trávniku hraničiacom z regulárnosťou, na ktorom sa hráči zabárali do blata, lopta mala často čudný odskok a kombinácia na ňom bola takmer nemožná, sa vôbec pre naše farby nevyvíjal priaznivo. Hoci si slovenský tábor od prvej minúty uvedomoval, že potrebuje bodovať naplno, až dvakrát sme sa dostali do pozície, že víťazstvo sa nám ešte viac vzdialilo… Že v prvom rade treba dotiahnuť náskok súpera. Naše mužstvo však preukázalo veľkú súdržnosť a morálnu silu, napriek nepriaznivému stavu ani v jednom prípade hráči neklesali na duchu, ani jeden z inkasovaných gólov ich nedostal do kolien. Dvakrát po tvrdej rane dokázali vstať a vrátiť sa do zápasu. Odpoveďou na prvý gól, obdržaný v najnevhodnejšej chvíli – tesne pred prestávkou – sme odpovedali ukážkovým volejom Špaleka. Na druhý úder sme zasa našli vyrovnávajúcu odpoveď presnou hlavičkou Dimuna zblízka. Hráčov po celý čas hnala dopredu vôľa byť úspešnými. V závere zápasu, keď ťažký terén odčerpal aktérom veľké množstvo fyzických síl, mnohí z nich mali aj blato za ušami a ďalší zase už mleli z posledného, dokázali siahnuť až na dno svojich síl a gólom Samuela Mráza si vybojovať víťazstvo. Takto sa rodia veľké triumfy. Ten náš bol víťazstvom vôle, nepoddajnosti, viery vo svoje schopnosti. Niet najmenších pochýb, že sa pozitívne premietne aj do psychiky našich hráčov. A práve to vo finiši kvalifikácie potrebujeme.

Popradčania síce v prvom jarnom súboji na domácom trávniku proti FK Pohronie zaváhali (1:1), ale chuť si vzápätí napravili v derby súboji v Spišskej Novej Vsi. Podtatranci úlohu favorita zvládli, čo predviedli dvojgólovým víťazstvom. „Vedeli sme, že domáci sú vyspelý a kombinačný tím. Preto sme sa snažili nedovoliť im kombinovať a obrannú líniu sme vysunuli až na ich polovicu, chceli sme byť nebezpeční smerom dopredu. V prvom polčase sme rýchlo strelili upokojujúci gól, po zmene strán sme sa snažili pridať druhý, čo sa aj podarilo. Potom tempo trochu upadlo, ale záver zápasu sme kontrolovali a zaslúžene sme vyhrali,“ povedal asistent trénera Popradu Mikuláš Dvorožnák. Autorom druhého gólu Popradu bol stredopoliar Štefan Zošák, ktorý si ním v FK Poprad otvoril strelecký účet. „Konečne som v Poprade zažil víťazný pokrik. Po domácom zlyhaní s Pohroním sme sa potrebovali naštartovať dobrým výsledkom. Vedeli sme, že terén sa postupom času bude zhoršovať, preto sme chceli streliť rýchly gól, čo sa podarilo. Snažili sme sa o kombinačnú hru a myslím si, že sme zaslúžene zvíťazili. V porovnaní s prvým jarným zápasom to bol z našej strany o dosť lepší výkon, hlavne pokiaľ ide o ofenzívu, veď sme si vytvorili množstvo šancí. Vzadu sme uhrali nulu, čo je tiež výborné. Môjmu gólu predchádzala skvelá práca Šestáka na pravej strane, lopta ma našla a už nebol problém skórovať,“ povedal 33-ročný stredopoliar, ktorý sa z trávnika porúčal v 72. minúte. „V závere prvého polčasu mi protihráč stúpil na ruku, preto som sa pýtal dolu. Nie je to nič vážne, dúfam, že to bude v poriadku už do nasledujúceho zápasu.“

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova