Ukrajina – Slovensko

„Veď my to máme do Ľvova bližšie ako do Trnavy,“ vravel s úsmevom jeden zo slovenských fanúšikov, ktorí sa v piatok večer objavili v Aréne Ľvov na súboji s domácou Ukrajinou. Niekoľko desiatok našich priaznivcom pricestovalo autobusom, ďalší prišli osobnými autami. Prevažne boli z východu republiky, odkiaľ je to do najväčšieho mesta západnej Ukrajiny skutočne iba „na skok“. Priaznivci z Humenného mali do Ľvova o dvesto kilometrov kratšiu štreku, aká na nich čaká pri ceste do trnavskej City arény a trebárs z Medzilaboriec je to dokonca dvakrát bližšie. „Vnímali sme, že prišli naši ľudia, videli sme slovenské vlajky. Prišli nás podporiť, aj keď sa prakticky o nič nehralo. Verím, že na zápas s Nórskom sa naplní štadión a bude minimálne rovnako dobrá kulisa ako v Ľvove,“ vyhlásil Milan Škriniar. Prekvapili však nielen Slováci, ale aj domáci Ukrajinci. Hoci sa objavili hlasy, že tribúny budú poloprázdne, na 35-tisícovom štadióne napokon bolo len zopár voľných miest, ešte podstatnejšia bola celozápasová snaha fanúšikov o povzbudzovanie svojho tímu. Futbal na Ukrajine žije, aj keď krajina neprežíva jednoduché obdobie. Dôkazy prišli aj po zápase: priaznivci sa vrhli na populárneho komentátora ukrajinskej televízie, ktorý ešte polhodinu po záverečnom hvizde rozdával autogramy. Trénera Andrija Ševčenka po skončení tlačovej konferencie takmer udusili žiadatelia o spoločnú fotografiu či podpis na profilovú kartičku. Mimochodom, niekoľko ich rozdal domácim nadšencom aj náš kouč Ján Kozák. „Rok som pôsobil na Ukrajine v Charkove, tak som vedel, čo nás čaká. Ľudia sú tu v dobrom zmysle slova blázni, chodia a fandia neustále. Aj teraz sa potvrdilo, že Ukrajinci majú naozaj výborných fanúšikov,“ pridal svoj názor Lukáš Štetina, pre ktorého to nebol oficiálne premiérový zápas v reprezentácii, ale keďže prišiel po štyroch rokoch a prvý raz nastúpil proti Gibraltáru, aj on to vnímal prakticky ako veľký debut v národných farbách. A len ťažko si mohol vysnívať krajší začiatok: už po necelých desiatich minútach sa zapísal do streleckej listiny. Dvadsaťšesťročný stopér pražskej Sparty dôsledne sledoval loptu po priamom kope Rusnáka a hlavičke Hamšíka, ku gólu mu dopomohol zaváhaním aj brankár súpera Pjatov. „Dať gól za národný tím, to je asi najkrajší pocit, aký môže futbalista mať,“ vravel Lukáš Štetina. Okrem presného zásahu predviedol aj niekoľko dobrých pozičných obranných zásahov, ibaže prišla 39. minúta… „Nevšimol som si, že protihráč je tak blízko pri mne. Loptu som si prebral smerom hore a potom som, žiaľ, zazmätkoval,“ opisoval nešťastný moment. Marlos prihral Jarmolenkovi do tutovky a z hrdinu Štetinu sa stal veľký smoliar. „Nemalo by sa to stávať, mal by som už mať dosť skúseností, aj keď to bol ešte len môj druhý zápas za reprezentáciu. Keďže som sebakritický, negatívny pocit zo zapríčineného gólu prevažuje nad premiérovým zásahom,“ vyhlásil nitriansky rodák, ktorý prestúpil do Sparty v lete z pražskej Dukly. Od marca 2011 do februára 2012 pôsobil v ukrajinskom Metaliste Charkov, celkovo však odohral len dva ligové duely. „Napriek tomu je pre mňa špecifické, že som skóroval práve na Ukrajine. Na tento duel určite nikdy nezabudnem,“ dodal Lukáš Šteina, ktorý de facto spôsobil, že momentálne jednoznačne najospevovanejší slovenský stopér Milan Škriniar nastúpil v prvom polčase na poste defenzívneho stredopoliara. Až po prestávke, keď už šiel obranca Sparty dolu z ihriska, sa 25-miliónový stopér zasunul do stredu defenzívy ku kapitánovi Martinovi Škrtelovi. „Vždy sa cítim lepšie na stopérovi. To je post, kde som doma. Nemám problém zahrať aj v strede poľa, ale myslím si, že v tom priestore máme k dispozícii oveľa lepších hráčov, ktorí by sa tam mali objavovať,“ vravel úprimne legionár z milánskeho Interu, ktorý pôsobil po prestávke skutočne herne istejším dojmom. Príkladom bola situácia z nadstaveného času, keď spred vlastnej šestnástky – aj vďaka dvoch úspešným kľučkám v úlohe „posledného“ – vyviezol loptu na súperovu polovicu a vybojoval priamy kop. „Nerád prehrávam. Ak sa to deje, snažím sa zakaždým niečo urobiť. Myslím si, že teraz sa dalo urobiť viac pre lepší výsledok. Platí to pre mňa aj pre ostatných,“ pokračoval (seba)kriticky. Našim chýbalo v Ľvove viac presnosti v strede poľa i aktivity na krídlach. Absentovala fáza, v ktorej by súperovi nahnali strach ofenzívnymi akciami. „Prispel k tomu aj terén, na takom ihrisku sa dá len ťažko hrať rýchlo na jeden dotyk. Pre oboch súperov to bolo rovnaké, aj Ukrajinci mali dva-trikrát problém s rozohrávkou, z čoho vyplynula napríklad šanca Matúša Bera. Zápas sme si prehrali vlastnými chybami, ktoré sa vo futbale, žiaľ, stávajú. Okrem toho, čo sme domácim darovali my, si však nespomínam na žiadnu obrovskú šancu, ktorú by si vypracovali sami. Škoda, že sme po neúspešnej kvalifikácii začali ďalšie obdobie prehrou. Mrzí nás to, ale verím, že už v ďalšom súboji proti Nórom sa vrátime na pozitívnu vlnu,“ dodal Milan Škriniar.

Zelená je tráva, futbal to je hra. Známy refrén populárnej piesne o športe číslo jeden sa v Ľvove nenaplnil. V prvej časti pre oba tímy, v druhej z pohľadu Slovákov. Trávnik rozhodne nebol tak kvalitne pripravený, ako by sa žiadalo na medzinárodnej úrovni a na takom modernom štadióne, aký v Ľvove majú. Usporiadateľom nepomohlo daždivé a chladné počasie, na hrboľatom teréne však lopta odskakovala viac než obvykle. Divákom to pokazilo vizuálny dojem a hráčom znemožňovalo kvalitnú technickú hru po zemi na jeden dotyk. Futbalovo sme na Ukrajine zlyhali, naši hráči si zápas neužili tak, ako si pred výkopom sami želali. Výkon nebol dobrý. Išlo síce len o prípravu, ktorá slúži práve na „vychytávanie múch“, ibaže v našej hre to – najmä smerom do ofenzívy – až nečakane hlučne bzučalo. Rýchly gól Štetinu veľa nezmenil, prakticky len to, že domáci hnaní skvelým publikom museli na víťazstvo streliť nie jeden, ale dva góly. Tréner Kozák poslal od úvodu do hry až päť hráčov, ktorí majú v kolónke post napísané stopér. Defenzívne spevnil kraje, kde očakával kvalitu Jarmolenka a Konopľankom. Tí sa napriek tomu presadili, hoci paradoxne nie zo svojich typických priestorov, ale po veľkých individuálnych chybách našich hráčov zo stredu ihriska. Prvý to mal po hrôzostrašnom kikse Štetinu jednoduchšie, druhý po zlej rozohrávke Saba o niečo ťažšie, jeho obstrel sa však aj s prispením debutanta medzi žrďami Polačeka dostal do siete. Potvrdilo sa, ako veľmi nám chýbajú ofenzívnejšie ladení krajní obrancovia, ktorí by vedeli pohybom i kvalitou v práci s loptou nielen „otvárať“ útočné krídla mužstva, ale zároveň by zamestnávali súperových krajných hráčov. Tí by museli oveľa viac brániť a potom by im chýbali sily na ofenzívnu robotu, futbalová rovnica je v tomto smere jednoduchá. Markantná bola nielen absencia doliečujúceho sa Pekaríka, ale aj chorého Weissa, Rusnák ukázal len záblesky, na druhej strane sme navyše nemali krídelníka, ale stredového Dudu, ktorý pôsobil priestorovo zmätene, Nemec bol na hrote príliš odrezaný a prakticky nemal šancu urobiť čokoľvek v prospech mužstva. Slovenský tím má kvalitu, keď nastúpi v kompletnom zložení. Keď sú hráči poukladaní na svojich postoch, keď môžu využívať zabehnuté automatizmy, ktorými vedia vyradiť z prevádzky aj kvalitných súperov. Presvedčili sme sa o tom nedávno doma v zápase so Slovinskom či v Anglicku. Pri absenciách a testovaní nám to často nehrá podľa predstáv. Aj preto treba oceniť postoj skúsených hráčov, že sa rozhodli – okrem Jána Ďuricu – pokračovať v národnom tíme. U viacerých sú totiž zdatní nasledovníci, ktorí sa v Jánom Kozákom avizovanej hlbokej (aj ukrajinskej) vode neutopia, zatiaľ v nedohľadne. A na objavenie úplne nových mien a tvárí si budeme musieť počkať.

Súboj slovenskému tímu nevyšiel. Výsledkovo, ani herne. Jarmolenko s Konopľankom boli na stranách ihriska dominantní a boli to najmä oni v kombinácii so šikovným brazílskym rodákom Marlosom, kto vytváral nebezpečenstvo pred bránou Dúbravku a neskôr aj Polačeka. „Vedeli sme, kde je sila Ukrajincov: najmä v krídelných zónach. Preto sme postavili do tých priestorov skúseného Hubočana a na druhú stranu Gyӧmbéra. Mali proti sebe mimoriadne kvalitných hráčov, napriek tomu si myslím, že si zastali svoje pozície. Stred poľa sme dobre prehustili, bola tam aj kvalita. Čakal som, že budeme lepší v protiútokoch,“ zhodnotil tréner Ján Kozák. Zaujala ho atmosféra, potešila veľká snaha jeho zverencov, hoci v konečnom dôsledku neúspešná. „Bolo neuveriteľné, ako oba tímy šliapali v prípravnom zápase. Tak by to však malo byť, veľké nasadenie patrí k týmto prestížnym meraniam síl, navyše pred takou kulisou.“ Slováci po úvodnom góle dobre držali domácich na dištanc, prišiel však nezvládnutý moment v podaní Štetinu šesť minút pred prestávkou, čo Ukrajinu posadilo na koňa. „Na lopte musí hráč rýchlejšie pracovať, musí ju dostať oveľa skôr pod kontrolu. Potom by sa to nestalo,“ povedal Ján Kozák a dodal: „Keď chceme byť úspešní proti takému silnému mužstvu na jeho pôde, nesmieme sa dopúšťať takých zaváhaní. Hráčov sme viackrát upozorňovali, že práve jednoduché straty lôpt v strednom pásme môžu byť zlomové. Súper má skvelé typy hráčov do kontier. Na druhej strane, hrozil nám prakticky iba z rýchlych brejkov, do plných sa hralo ťažko aj domácim, keďže sme boli celkom kompaktní. Aj my sme mali situácie na dosiahnutie gólu, v druhom polčase sme však žiadnu nevyužili.“

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova