Fabrizio Ravanelli

Aké bolo vaše detstvo vo vzťahu k futbalu?

„Veľmi šťastné. Hral som, kedy som mohol a sníval som. Pre mňa bol futbal sen. Nemali sme toľko rôznych príležitostí, ako majú dnešné deti, pretože nás nemohol lákať internet, a tak som všetok čas mimo školy mohol venovať futbalu. Hrali sme ho v parku, na ulici, plnil som si svoje sny.“

Pochádzate z Perugie, teda z Umbrie v strednom Taliansku. Potom ste hrali za Casertanu a Avellino v Kampánii na juhu Talianska, potom za Juventus Turín, teda už v Piemonte. Vášmu rodisku blízkemu Rímu ste sa akosi vyhýbali – až do éry v Laziu…

„Je na tom niečo, ale všetko prebiehalo aj tak, ako malo. Taký je život futbalistu – zaveje vás rôznymi smermi. Ja som však s tým, ako to išlo, spokojný. Začínal som v Perugii, v Kampánii som hral v tretej lige a dal o sebe vedieť ako jej najlepší strelec. Posunulo ma to do Reggiany, čo bol zásadný míľnik – tam som spoznal svoju milovanú manželku, takže Reggiana mi priniesla šťastie. Nasledoval Juventus, čo bol klub môjho detstva. A mal som to šťastie hrať aj v Laziu, a to v jednej z jeho najlepších ér. Zahral som si v Anglicku, o čom som stále sníval, vo Francúzsku, pre mňa osobným bonusom bolo to, že kariéru som ukončil v Perugii. S vývojom mojej klubovej kariéry som skutočne spokojný.“

Jej vrcholom bolo asi finále Ligy majstrov v drese Juventusu.

„Bolo to vyvrcholenie krásneho obdobia, dal som gól, čo je asi sen každého futbalistu. Hral som v skvelom klube, vychutnali sme si skvelý úspech.“

Keď sa pozriete na svoju kariéru spätne, boli emócie po víťazstve v Lige majstrov tými najkrajšími?

„Asi áno. Vyhral som niekoľko trofejí, ale to bolo asi fakt to naj, naj…“

Hneď na to ste prestúpili do Middlesbroughu, kde ste si osobne počínali skvele a stali ste sa miláčikom fanúšikov Bora. Dali ste 31 gólov v prvej sezóne a kvitovalo sa, že ste sa skvele chytili. To ste nemali žiadne problémy s aklimatizáciou?

„To bola skvelá sezóna! Hneď v prvom zápase sa mi podarilo dať tri góly proti Liverpoolu. Práve to bol silný moment. Hralo sa na skvelom štadióne, pamätám si na búrlivú atmosféru. Naštartovalo ma to.“

Tí, čo hrali v Middlesbroughu, spomínali na typické anglické domčeky, stále sivú oblohu a to, že v robotníckom meste sa nedalo nič robiť. Pre hráčov z juhu Európy či pre Juhoameričanov vraj bol tento moment traumatický. Pre vás nie?

„Nie! Ja sa nemôžem sťažovať, zvykol som si tam ľahko. Bol som profesionál. Platí, že sa musíte venovať futbalu a nie tomu, že mesto nie je nejako úžasné.“

Už vtedy ste mali šediny, volali vás Sivý vlas. Neprekážalo vám to? Ako ste to pociťovali? U spoluhráčov, u súperov?

„Cha, cha… Vôbec mi to neprekážalo. Ja som mal sivé vlasy od šestnástich, sedemnástich, takže som na to dostatočne zvyknutý. Neprekážalo mi to vôbec – naopak, pomáhalo mi to. Bol som viac rešpektovaný a poviem vám aj to, že ma aj ženy viac chceli (smiech). V podstate to bola dobrá vec.“

A mohli ste ísť v skorom veku na pivo…

„Pre mňa bolo dôležitejšie, že som mohol ísť von s nejakým dievčaťom. Pivo ma nezaujímalo.“

V Middlesbroughu ste mali za spoluhráča Vlada Kindera.

„Na Vladimíra spomínam rád. Skvelý chlapík! Bol výborný futbalista, profesionál, ale bol super aj mimo ihriska. Bol veľmi skromný a v jeho prípade stopercentne platilo, že skromnosťou ďalej zájdeš.“

Ešte trochu k našim súčasným hráčom, tým v Taliansku… O kvalitách Mareka Hamšíka si asi netreba nič hovoriť. Otázka, ktorá pri ňom často zaznieva, je – posunie sa niekam z Neapola? Aký je váš názor?

„Nie. Nakoniec, príležitosť už mal. Myslím si, že on je tam spokojný. Je kapitánom Neapola, lídrom, už teraz legendou, prepisuje rekordy, všetci ho rešpektujú. Ale nejde len o futbalovú stránku, ale aj o veci mimo futbalu a súkromný život. Myslím si, že on je už Neapolčan.“

Ako vnímate Milana Škriniara, ktorý sa teraz posúva do Interu Miláno?

„Je to veľmi kvalitný a silný hráč, ktorý robí obrovský progres a klub ako Inter mu v tom môže len napomôcť. Myslím si, že má pred sebou dobrú budúcnosť.“

Finalizoval sa transfer Juraja Kucku z AC Miláno do Trabzonsporu. Ako vnímate tohto hráča a ako jeho presun?

„V Miláne sa ukazoval veľmi dobre, bol oporou. Jeho transfer ma prekvapil. Aj z pohľadu toho, že ho AC pustilo, aj z toho pohľadu, kam išiel.“

Luca Ravanelli, ktorý hrá v Sassuole, je jedným z vašich troch synov?

„Nie, často si to pletú, ale sme len menovci, bez príbuzenských spojení. Môj syn hrá v Arezze, v Serii C, teda tretej najvyššej súťaži. Je stopér, vysoký, takmer dvojmetrový, volá sa Mattia. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť a aké bude mať šťastie, pretože aj to je dôležité. Fyzicky je na tom dobre.“

Boli ste trénerom pri mládeži Juventusu a pri áčku v Ajacciu. Aká bola skúsenosť v špecifickom korzickom prostredí?

„Ťažká! Strašne ťažká… Na Korzike, ako nám ukazuje história, trénovali i veľmi dobrí tréneri a nepresadili sa tam. Bolo to fakt ťažké.“

V britských médiách sa v posledných mesiacoch objavovali správy o vašom spojení s Middlesbroughom či FC Dundee. Brali by ste ako tréner niektorú z týchto bývalých adries?

„Stopercentne. Middlesbrough by som bral okamžite, bol by som šťastný, keby som sa mohol do Anglicka vrátiť.“

Talianskym trénerom sa tam darí.

„Áno, posledné dva tituly získali Taliani. Najprv Ranieri, potom Conte. A v budúcej sezóne to bude tretí titul za sebou, lebo zas vyhrá Conte (smiech).“

Ranieriho Leicester bol obrovskou senzáciou, ale Conteho Chelsea asi nie.

„To nesúhlasím. Ranieri bol veľkým prekvapením, ale Conte tiež. Všetci vraveli, že má starých hráčov a že s nimi vydrží tak do Vianoc. Ale on dokázal skvele motivovať aj tých starších hráčov a dotiahli to tam, kde to dotiahli. Svojím spôsobom aj to bolo prekvapenie.“

Vy Antonia Conteho dobre poznáte, ste blízkymi priateľmi. Je pravda, že len pri videoanalýze súpera strávi štyri až päť hodín?

„Áno. Ten čas sedí, je to tak. On je pedant.“

Ako ste vnímali, keď Ranieriho poslali z Leicesteru preč?

„Nezaslúžil si to. Mňa to veľmi zamrzelo. Myslím si, že to bola negatívna vec nielen z pohľadu anglického, ale aj svetového futbalu.“

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova