Phillip Cocu

Prvky futbalovej abecedy si osvojoval v mládežníckej akadémii De Graafshapu, v júni 1987 udivil jeho talent predstaviteľov Alkmaaru. Začínal v rezerve, no už po niekoľkých zápasoch ho preradili do prvého mužstva. Profesionálny debut si odkrútil 22. januára 1989, Hugo Hovenkamp ho postavil v zápase proti Nijmegenu na ľavé krídlo. Osemnásťročný hráč skóroval premiérovo o dva týždne, v pohárovom zápase proti Fortune Sittard. V prvej sezóne zaznamenal štyri presné zásahy. V ročníku 1989/90 už nastúpil do všetkých ligových duelov. Po sezóne prestúpil za 272000 eur do Vitesse. Sľubný rozlet v jeho kariére pribrzdila zlomená noha, v prvej sezóne v novom drese tak absolvoval iba osem duelov. V druhom ročníku sa vrátil do starej formy, v Arnheme sa postupne začal čoraz viac v zostave objavovať v strede záložnej formácie. Prvý zápas pohárovej Európy odohral v roku 1992, súperom Vitesse bolo Derry City. Ďalšieho súpera – Mechelen zdolal holandský klub najmä Cocuovou zásluhou, bol autorom jediného gólu zápasu na pôde súpera. V ročníku 1993/94 sa v počte strelených gólov prvýkrát dostal na dvojciferné číslo, jedenásť presných zásahov znamenalo ponuku z Ajaxu Amsterdam, no kluby sa nedohodli. Úspešnejším záujemcom o jeho služby bol PSV Eindhoven, transfer sa skompletizoval v júni 1995. V prvej sezóne po zmene pôsobiska vybojoval Holandský pohár, vo finálovom zápase so Spartou Rotterdam (5:2) otváral gólový účet stretnutia. Prvého ligového prvenstva sa dočkal v sezóne 1996/97. V Barcelone našiel prakticky domáce prostredie, pôsobili tu jeho krajania Michael Reiziger, Frank de Boer, Patrick Kluivert, Boudewijn Zenden, Ronald de Boer a Winston Bogarde, mužstvo viedol Louis van Gaal. Skvele zapadol, sformoval nezabudnuteľnú záložnú formáciu s Pepom Guardiolom a Luisom Figom, dvanástimi gólmi sa pričinil o majstrovský titul. V druhej sezóne to katalánsky veľkoklub dotiahol na druhé miesto ligovej tabuľky, keď viac bodov zozbierala iba La Coruna a medzi štyri najlepšie tímy v Ligy majstrov. Po odchode Guardiolu nastupovali v záložnej formácii po jeho boku najčastejšie Xavi a Gabri. Jeho 205 ligových a celkovo 291 majstrovských vystúpení bolo rekordom pre legionára v Barcelone, prekonal ich v rokoch 2011 a 2012 Lionel Messi. Na vrchole formy sa vrátil v roku 2004 do PSV Eindhoven. Ozdobou tímu bola stred poľa, kde okrem Cocua odovzdávali nadštandardné služby aj Johann Vogel a Mark van Bommel. V ročníku 2004/05 vyhral Eindhoven ligu, pohár, prepracoval sa do semifinále Ligy majstrov. Po odchode Marka van Bommela mu Guus Hiddink zveril kapitánsku pásku. V sezóne 2005/06 ho vyhodnotili za druhého najlepšieho hráča Eredivisie. Celkovo počas druhého pôsobenia v PSV vybojoval tri majstrovské tituly, kariéru si predĺžil v Spojených arabských emirátoch, kde hrával za Al Jazira Club. Už v roku 1994 po solídnych výkonoch vo farbách Vitesse sa takmer dostal do nominácie Dicka Advocaata na svetový šampionát, debut v národnom drese však nakoniec absolvoval až ako 25-ročný, pod vedením Guusa Hiddinka. Na ME 1996 odohral tri duely, raz nastúpil v základnej zostave. V úvodnej jedenástke nachádzal pravidelne miesto až na MS 1998, kde Holanďania obsadili štvrtú priečku. Dvakrát na turnaji skóroval. Semifinálové meranie síl s Brazíliou dospelo až k pokutovým kopom, kde nepremenil svoj pokus. Na ME 2000 sa Holanďania kvalifikovali automaticky ako usporiadateľ, znovu im boli osudné penalty v semifinále, tentokrát v nich mali presnejšiu mušku Taliani. Na ázijský svetový šampionát sa Cocu a spol. neprebojovali. Na ME 2004 odohral všetky zápasy, s kapitánskou páskou. Holanďania sa dostali medzi štyroch najlepších, v semifinále prehrali s Portugalskom. Účasť na MS 2006 podporil Cocu troma presnými zásahmi v kvalifikácii. V osemfinále sa Holandsko s turnajom lúčilo, kreatívny stredopoliar sa po podujatí rozlúčil s reprezentáciou. Má na konte 101 medzištátnych zápasov, čo ho radí na 5. miesto v holandských historických tabuľkách. Keď sa vrátil v roku 2008 zo Spojených arabských emirátov, nevedel sa s futbalom rozlúčiť, rozhodol sa pokračovať ako kouč. Absolvoval nevyhnutné trénerské vzdelanie a začal v juniorských výberoch PSV Eindhoven. Čoskoro ho Bert van Marwijk pri nástupe do funkcie v holandskej reprezentácii vymenoval za svojho druhého asistenta. Zanedlho sa zmenili aj jeho úlohy v Eindhovene, keď začal pomáhať Ernestovi Faberovi v devätnástke a absolvoval stáž u Huuba Stevensa v prvom mužstve. Keď Stevens v januári 2009 skončil, stal sa asistentom Dwighta Lodewegesa, ktorý dočasne prebral funkciu. Vo februári 2010 zvládol skúšky, po ktorých mohol byť v Holandsku riadnym trénerom. O mesiac neskôr predĺžil spoluprácu s holandskou reprezentáciou o ďalšie dva roky. Holanďania zažili aj s Cocuom úspešné MS, v Juhoafrickej republike vybojovali strieborné medaily. V decembri 2010, keď Frank de Boer prebral trénerské povinnosti v Ajaxe, postúpil v reprezentácii na miesto prvého asistenta. V lete 2011 podpísal nový dvojročný kontrakt s PSV Eindhoven. Od marca 2012 do konca sezóny po výpovedi pre Freda Ruttena pôsobil ako šéf trénerského realizačného tímu, pomáhal mu Ernest Faber. Ziskom Holandského pohára dosiahol prvú trofej, v lige však ani posledných päť výhier v rade neznamenalo lepšie umiestnenie ako tretie miesto, ktoré nestačilo Ligu majstrov. Z dorastu povýšil medzi seniorov Memphisa Depaya, urobil významnú zmenu medzi troma žrďami, keď Andreasa Isakssona nahradil Premyslawom Tytoňom. Pred sezónou 2012/13 vsadilo vedenie holandského klubu predsa len ešte na skúsenosti, trénerské kormidlo prevzal Dick Advocaat, Cocu nadobudol skúsenosti v devätnástke. Po európskom šampionáte, kde Holanďania skončili v skupinovej fáze, sa musel rozlúčiť s reprezentáciou. Už počas sezóny sa rozhodlo, že ak Advocaat skončí, vráti sa Cocu. Rodák z Eindhovenu podpísal pred ďalším ročníkom štvorročný kontrakt. „Už sa neviem dočkať tejto práce, ktorá je pre mňa obrovskou výzvou. Vybudujem nový tím. V kádri budú zmeny. PSV vždy išlo za titulom, nebude tomu inak ani teraz. Nechcem to príliš uponáhľať, chcem ísť za ligovým prvenstvom krok za krokom. Dokonale poznám klub, chcem dať príležitosť odchovancom. Zisk titulov je dlhodobým cieľom, no rozhodne som niekto, kto keď niečo začína, chce to začať dobre,“ priblížil svoju trénerskú filozofiu. Odvtedy manažoval 176 majstrovských zápasov, s bilanciou 114 výhier, 29 remíz a 33 prehier. Vybojoval 22. a 23. ligový triumf PSV.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova