Johan Djourou

Na prvý profesionálny zápas nastúpil 27. októbra 2004 v súboji Ligového pohára s Manchestrom United, v stretnutí s Evertonom v ďalšom kole tej istej súťaže prvýkrát figuroval v úvodnej jedenástke. V januári 2005 sa s klubom dohodol na dvojročnom predĺžení spolupráce. V sezóne 2005/06 dostal prvú šancu až 29. novembra. Štrnásteho januára 2006 zažil premiéru v zápase Premier League, v strede obrany ho doplnil Philippe Senderos. Okrem nich vtedy figurovali v kádri z obrancov aj Emmanuel Eboue, Kolo Toure či Sol Cambell, neskôr mužstvo posilnil William Gallas. V ročníku 2005/06 nastúpil na 12 majstrovských stretnutí. Pred ďalšou sezónou sa Arsene Wenger nechal počuť, že so službami začínajúceho švajčiarskeho reprezentanta počíta. Nesklamal v dvojzápase tretieho predkola Ligy majstrov, keď Arsenal prešiel cez Dinamo Záhreb. Prvého novembra 2006 sa klubu upísal na ďalších šesť rokov. Hoci dostával stále viac priestoru na ihrisku, 10. augusta 2007 odišiel na hosťovanie do Birminghamu City. Absolvoval 13 duelov druhej najvyššej súťaže Anglicka, rozohral sa do dobrej formy. Po návrate na Emirates Stadium presedel druhú polovicu sezóny 2007/08 na lavičke náhradníkov. Philippe Senderos potom odišiel na hosťovanie do milánskeho AC, čo znamenalo väčšiu hernú minutáž. V ročníku 2008/09 zaznamenal 15 ligových vystúpení. Keď Kolo Touré prestúpil do Manchestru City a mal veľkú šancu udomácniť sa v úvodnej jedenástke, zranil si koleno. Do hry sa vrátil po ôsmich mesiacoch. Pred sezónou 2010/11 mu pribudol ďalší konkurent – Laurent Koscielny, potom sa však zranil Thomas Vermaelen. Pochválili ho za výkony v januári 2011, keď Arsenal neinkasoval gól v ôsmich stretnutiach Premier League po sebe.

Ottmar Hitzfeld ho vtedy chcel do reprezentácie iba za podmienky, že bude hrávať pravidelne. Tretieho januára 2013 si ho požičal Hannover. “Prichádzam do klubu, ktorý ma chcel najviac,” povedal. V najvyššej súťaži Nemecka sa bez problémov uplatnil. Svoje kvality potvrdil v Hamburgu. Prvého júla 2013 prišiel na hosťovanie. “Je to veľký klub, so skvelými fanúšikmi. Je do pre mňa posun vpred v kariére,” podotkol. Keď prekonal drobné svalové zranenie, vypracoval sa na oporu. Druhého apríla 2014 podpísal prestupové lístky. Začiatkom sezóny 2015/16 bol vymenovaný za kapitána. Miesto v základnej zostave stratil v ročníku 2016/17, trénerom bol vtedy Markus Gisdol, z obrancov vtedy figurovali v kádri Gotoku Sakai, Mergim Mavraj, Douglas Santos, Emir Spahič, Kiriakos Papadopoulos, Dennis Diekmeier a Mathias Ostrzolek. Absolvoval 74 ligových štartov. Ďalšími jeho pôsobiskami boli Antalyaspor, SPAL, Sion a Neuchatel Xamax, od 5. októbra 2020 oblieka dres FC Nordsjaelland.

Je spoľahlivý, zdobí ho pracovitosť, samozrejmosťou u neho je stopercentné nasadenie. Prehráva málo osobných súbojov, robí málo chýb. Má cit pre prihrávku. Mohol reprezentovať aj Pobrežie Slonoviny. V juniorských národných výberoch Švajčiarska zozbieral 27 štartov, v A-mužstve dostal prvú šancu 1. marca 2006 v súboji so Škótskom. Hoci v kvalifikácii nehral, figuroval v záverečnej nominácii na MS 2006. Predstavil sa v zápasoch s Francúzskom a s Ukrajinou. Jedenásteho septembra 2007 prvýkrát skóroval v medzištátnom zápase. ME 2008 presedel na lavičke náhradníkov. V tom kalendárnom roku nastúpil ešte na päť stretnutí, do nominácie sa MS 2010 sa nedostal. V novembri 2010 dostal pozvánku reprezentovať po dvanástich mesiacoch. Výkonmi v zápasoch s Čiernou Horou a s Holandskom si vybojoval miesto v úvodnej jedenástke. Zaslúžil sa o kvalifikovanie sa na svetový šampionát v Brazílii. Na turnaji odohral všetky štyri stretnutia. Vladimir Petkovič ho nominoval na ME 2016, zaznamenal tam štyri vystúpenia. Na MS 2018 nehral v základnej zostave, na jeho poste dostával prednosť Fabian Schär. V 76 medzištátnych zápasoch sa dvakrát zapísal do listiny strelcov. V klasifikácii FIFA patrí momentálne Švajčiarsku 13. miesto.

Diskusia je uzavretá

Reklama

Posledné príspevky

Archív podľa kľúčového slova